Stredozemné more je aj „naše more“: Iniciatíva ku Svetovému dňu utečencov

Róbert Fico
predseda vlády Slovenskej republiky

V Bratislave, 16. júna 2015

Stredozemné more je aj „naše more“
Iniciatíva ku Svetovému dňu utečencov
Mimovládne organizácie vyzývajú vládu Slovenskej republiky, aby sa prihlásila
k Európskej agende o migrácii, vrátane prijatia najzraniteľnejších utečencov

Vážený pán predseda vlády,
obraciame sa na Vás so žiadosťou, aby ste prehodnotili negatívny postoj vlády SR k prijímaniu osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu prostredníctvom tzv. relokačného mechanizmu z Talianska a Grécka. Zároveň sa prihovárame za to, aby sa vláda Slovenskej republiky dobrovoľne prihlásila k účasti na tzv. presídľovacom programe EÚ, ktorého cieľom je presídlenie osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu priamo z oblastí mimo EÚ.
Vyzývame Vás na prijatie tých najzraniteľnejších osôb, ktoré už raz museli opustiť svoje domovy kvôli vojne v Sýrii a Iraku, ale aj z afrických štátov, napríklad kvôli vojenskému režimu v Eritrey. Rozvrat štátu v Líbyi a obrovská vlna  násilností núti týchto ľudí na ďalší útek.
Pomôcť najzraniteľnejším má aj riešenie navrhnuté Európskou komisiou. Relokácia 40.000 osôb z Talianska a Grécka sa má týkať iba žiadateľov o azyl z takých krajín pôvodu, v prípade ktorých miera priznania medzinárodnej ochrany v rámci EÚ presiahla v minulom roku 75 percent. To sa podľa štatistík Eurostatu v súčasnosti týka len Sýrčanov a Eritrejčanov.
Sýrčania a Eritrejčania utekajú zo svojich krajín pred vojnou a diktatúrou. Cestu cez Stredozemné more si vyberajú preto, že legálne a bezpečné cesty ako sa dostať do Európy v súčasnosti pre utečencov jednoducho neexistujú. Zákony neumožňujú podať vízum za účelom podania žiadosti o azyl alebo požiadať o azyl na našom veľvyslanectve v zahraničí.
Medzi migrantmi, ktorí neregulárne prichádzajú týmto spôsobom do EÚ, nie sú len utečenci z krajín, v ktorých prebiehajú vojnové konflikty, ale aj mnohí ekonomickí migranti. Práve Jednotný európsky azylový systém, ktorého je Slovensko súčasťou, je nástrojom na individuálne posúdenie žiadostí o azyl a odlíšenie skutočných utečencov od migrantov, ktorí sú vedení inými záujmami. Preto, ak sa na základe  individuálneho posúdenia žiadosti o azyl, nezistí dôvod pre ochranu migranta alebo sa nezistí iný dôvod pre zotrvanie na území EÚ, napríklad zlúčenie rodiny, stotožňujeme sa tým, že súčasťou riešenia je aj urýchlený návrat takýchto osôb do krajín pôvodu za plného rešpektovania ich práv a dôstojnosti.
Návrat do Líbye v súčasnosti neprichádza do úvahy. Bolo by to v rozpore s medzinárodným právom. Z rovnakých dôvodov neprichádza do úvahy otočenie lodí a ich odovzdanie spolu s pasažiermi líbyjským štátnym orgánom . Prvoradá je záchrana ľudských životov. Potom na pevnine je potrebné vyriešiť základné potreby všetkých osôb, pretože sa plavia často v neľudských podmienkach. Následne je dôležité ich individuálne vypočutie a posúdenie ich konkrétnej situácie. Tu musí nastať rozlíšenie medzi osobami, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, ktoré požiadajú o azyl, ktoré majú iný dôvod zotrvať v EÚ, a ostatnými, ktorí tento dôvod nemajú.
Náš postoj preto nevyzýva na prijímanie akýchkoľvek migrantov za akýchkoľvek okolností. Rovnako rešpektujeme, že sa Slovenská republika obáva hrozieb súvisiacich s terorizmom. Návrh relokácie však ponecháva členským štátom právo odmietnuť žiadateľa, u ktorého je pravdepodobnosť obáv o národnú bezpečnosť alebo verejný poriadok. Tieto hrozby môžu byť najlepšie odhalené práve v riadnom azylovom konaní, ktoré prebehne v dostatočne krátkom čase od príchodu žiadateľa o azyl na územie EÚ, čo v súčasnosti nie je možné z kapacitných dôvodov v Taliansku a Grécku zabezpečiť. Súhlas Slovenska s relokáciou je teda aj súhlasom s podieľaním sa na predchádzaní a odhaľovaní hrozieb terorizmu prostredníctvom riadneho, rýchleho a účinného azylového konania, v rámci ktorého si Ministerstvo vnútra podľa zákona o azyle vyžiada vyjadrenie Slovenskej informačnej služby.
Je kľúčové, aby sa štáty EÚ vrátane Slovenska angažovali v hľadaní riešení, ktoré by prispeli k ukončeniu vojnových konfliktov a umožnilo týmto ľuďom žiť v bezpečí a mieri. Skúsenosť nám však ukazuje, že mierové riešenie konfliktov je náročná úloha a často vyžaduje aj celé desaťročia. Pomoc utečencom znamená pomôcť ľuďom, ktorí sa nemôžu vrátiť domov, lebo v ich krajine im hrozí prenasledovanie alebo mučenie, ich život alebo sloboda sú tam ohrozené.
Na rozdiel od väčšiny sveta, kde počet osôb uchádzajúcich sa o medzinárodnú ochranu v posledných rokoch v dôsledku pretrvávajúcich ozbrojených konfliktov a zhoršujúcej sa bezpečnostnej situácii, rapídne narastá, Slovensko nečelí masovému príchodu žiadateľov o azyl a to aj napriek tomu, že sme východnou hranicou Európskej únie a Schengenského priestoru. V minulom roku u nás požiadalo o azyl 331 osôb, z toho 14 žiadateľov získalo azyl a 99 osobám bola poskytnutá doplnková ochrana.
Slovensko je členskou krajinou Európskej únie a patrí medzi najrozvinutejšie a najslobodnejšie krajiny sveta. Zároveň máme mnohí v pamäti situáciu pred rokom 1989, kedy boli Slováci a Slovenky v pozícii utečencov a hľadali azyl za železnou oponou. Majúc na pamäti túto skúsenosť, ale najmä hodnoty kresťanskej tradície, demokracie a ochrany ľudských práv a s ohľadom na pokrok, ktorý Slovensko za posledné dve desaťročia dosiahlo, si myslíme, že je čas urobiť viac. Slovensko má dostatočné hodnotové a personálne kapacity, skúsenosti a infraštruktúru na to, aby poskytlo pomocnú ruku niekoľkým stovkám sýrskych a eritrejských utečencov ako krajina, ktorá im dokáže urýchlene poskytnúť bezpečie a možnosť usadiť sa.
Slovensko má nielen azylové zariadenia, ktorých využitie je už niekoľko rokov oveľa nižšie ako ich kapacita, ale môže sa oprieť aj o mimovládne organizácie, občianske združenia a jednotlivcov, ktorí sa dlhoročne venujú téme utečencov a pomáhajú im pri ich integrácii na Slovensku. Pozitívnym príkladom občianskej angažovanosti je napríklad iniciatíva Spoločenstva Ladislava Hanusa „Kto pomôže“, ktorú podporilo už viac ako 500 rodín, jednotlivcov, organizácií, cirkví a firiem verejným prísľubom pomoci pri integrácii žien, mužov a detí zo Sýrie alebo Iraku, ktoré by boli presídlené vládou Slovenskej republiky na naše územie. Návrh relokácie počíta s finančnou podporou vo výške 6 000,-€ na každého žiadateľa, ktorý bude premiestnený.

Pán premiér,


Zástupcovia slovenskej vlády opakovane vyjadrili, že akékoľvek rozhodnutie prijať utečencov musí byť založené na dobrovoľnosti a politiku kvót odmietate.
Z Vášho vystúpenia a z vyjadrení mnohých predstaviteľov Vašej strany je však zrejmé, že sa hlásite k tomu, aby sa Slovensko, rovnako ako ostatné krajiny vyspelého sveta, podieľalo na prijímaní utečencov. 
Vyzývame Vás preto,
• aby ste verejne v mene Slovenskej republiky ako predseda vlády SR prihlásili k porozumeniu s tými, ktorí riskujúc svoje životy museli v dôsledku vojnových konfliktov opustiť svoje domovy a ďalej riskujúc svoje životy podstúpili nebezpečnú plavbu cez Stredozemné more,
• aby ste verejnosti, ktorá začína byť diskusiou na túto tému opäť raz vnútorne rozdelená, trpezlivo vysvetľovali komplexnosť problémov súvisiacich s nebývalým príchodom migrantov do EÚ cez Stredozemné more, ponúkali skutočnosti a dáta, ktoré sú Vám známe, vysvetľovali komplexnosť riešení, ktoré predstavila EÚ v rámci Európskej agendy týkajúcej sa migrácie a vyhýbali sa účelovým zjednodušeniam, ktoré podporujú pred verejnosťou jednostranné odmietanie kvót.
• vzhľadom na Vaše odmietnutie politiky kvót , aby ste vyjadrili, akým iným konkrétnym spôsobom sa chce Slovenská republika podieľať na riešeniach resp. aký konkrétny počet utečencov môže Slovenská republika prijať a prispieť tak zdieľaniu zodpovednosti a pomoci v rámci solidarity s Talianskom a Gréckom.

Zároveň
Vás vyzývame, aby ste v mene Slovenskej republiky ako predseda vlády SR,
s cieľom  umožniť bezpečný a legálny príchod utečencov a minimalizovať tak dopyt po neregulárnej migrácii a počet úmrtí v Stredozemnom mori zvážili nasledujúce dostupné riešenia a to:
• dobrovoľne sa prihlásiť k prijatiu sýrskych, irackých, somálskych a iných utečencov priamo z krízových oblastí, z krajín priamo susediacich s krajinami, kde prebieha vojnový konflikt, alebo z krajín tranzitu, ktoré sa samé zmietajú vo vojenskom konflikte, ako napríklad Líbya, na presídlenie do Slovenskej republiky, 
• umožniť osobám, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, podať žiadosť o udelenie víz na účel pricestovania na územie Slovenskej republiky, prípadne priamo požiadať o medzinárodnú ochranu, na veľvyslanectvách Slovenskej republiky v krajinách, ktoré susedia alebo sa nachádzajú v blízkosti ich domovských krajín, a aby im SR udeľovala Schengenské víza z humanitárnych dôvodov , vrátane zníženia administratívnej záťaže a odstránenia bariér pre žiadateľov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu v konaniach týkajúcich sa udelenia víz,
• umožniť udelenie víz z humanitárnych dôvodov pre tých Sýrčanov a Iračanov, ktorí majú určitú väzbu na Slovenskú republiku, napríklad tu v minulosti študovali, majú tu rodinných príslušníkov a podobne, vrátane odstránenia bariér a zníženia administratívnej záťaže
• poskytnúť možnosť štúdia na slovenských základných, stredných a vysokých školách pre mladých sýrskych, irackých alebo iných študentov, ktorí pochádzajú z oblastí, odkiaľ utiekli pred vojnovým konfliktom, s cieľom pomôcť mladej generácii, ktorá najviac trpí konfliktom, pokračovať v štúdiu a stať sa tak potenciálom pre budúcnosť a obnovu ich domovských krajín,
• umožniť liečenie utečencom, ktorí sa aktuálne nachádzajú v táboroch UNHCR v krajinách susediacich so Sýriou a Irakom, ktorí utrpeli zranenie alebo ochoreli v dôsledku konfliktu a ich liečba nie je možná v súčasnej hostiteľskej krajine
• a presadzovať riešenia, ktoré rozšíria legálne a bezpečné cesty pre utečencov aj na európskej a celosvetovej úrovni.

Dúfame, že našu výzvu uvítate a sme pripravení o nej diskutovať.

S úctou, 

Zuzana Števulová, predsedníčka združenia, Liga za ľudské práva, o.z., splnomocnená na prijatie odpovede na nasledujúcej adrese:
JUDr. Zuzana Števulová
Liga za ľudské práva
Štúrova 3
811 02 Bratislava

 

Ku dňu 19.6.2015 Iniciatívu podporujú:

Mimovládne organizácie združené v Iniciatíve:

1. Zuzana Števulová, riaditeľka, Liga za ľudské práva, o.z.
2. Daša Knošková, výkonná riaditeľka OZ Marginal
3. Elena Gallová Kríglerová, riaditeľka, Centrum pre výskum etnicity a kultúry
4. Ivan Sýkora, prezident, Slovenská humanitná rada
5. Grigorij Mesežnikov, prezident, Inštitút pre verejné otázky
6. Radovan Gumulák, generálny sekretár, Slovenská katolícka charita
7. Laco Oravec, programový riaditeľ, Nadácia Milana Šimečku
8. Azim Farhadi, predseda, Inštitút pre migráciu a komunikáciu, o.z.
9. Timea Stránská, riaditeľka, Člověk v tísni, o.p.s. - pobočka Slovensko
10. Branislav Tichý, riaditeľ, Človek v ohrození, o.z.
11. Jela Dobošová, predsedníčka Správnej rady a štatutárna zástupkyňa, Amnesty International
12. Martin Macko, riaditeľ Iniciatívy Inakosť
13. Andrej Kuruc, štatutár, Divadlo Nomantinels, o.z.
14. Miroslava Bobáková, výkonná riaditeľka, Slovensko-Český Ženský Fond
15. Šarlota Pufflerová, výkonná riaditeľka, Občan, demokracia a zodpovednosť
16. Matej Medvecký, riaditeľ, Tibetská asociácia
17. Adriana Mesochoritisová, štatutárna zástupkyňa, Možnosť voľby
18. Ing. Stanislav Trnovec, CSc. SE, Klub mnohodetných rodín
19. Jozef Mikloško, Združenie kresťanských seniorov Slovenska a Svetový apoštolát Fatimy na Slovensku
20. Jozef a Simona Predáčoví, Liga pár páru
21. Ján a Anna Vojtekovci, Manželské stretnutia, o.z.
22. Mária Demeterová, Katolícke hnutie žien Slovenska
23. Martina Tvrdoňová, WellGiving, o.z.
24. Lenka Surotchak, Nadácia Pontis
25. Dana Rušinová a Zuzana Konrádová, Koalícia pre deti Slovensko
26. Dušan Ondrušek, predseda Správnej rady, PDCS, o.z.
27. Aliancia žien Slovenska
28. Aliancia žien – Cesta späť
29. Otvorení ľudia
30. Slávka Mačáková, ETP Slovensko - Centrum pre udržateľný rozvoj
31. Uršuľa Kovalyk, zakladateľka, Divadlo bez domova32. Zuzana Balážová, Rómske advokačné a výskumné stredisko, Skalica - RAVS Skalica
33. M.S. Hasna, predseda, Islamská nadácia
34. Allan Bussard, riaditeľ, Nadácia Integra
35. Zuzana Thullnerová, riaditeľka, Centrum pre filantropiu, n.o.
36. Slávka Takáčová, členka direktória POPI Slovensko
37. Ingrid Kosová, štatutárna zástupkyňa a predsedkyňa združenia QUO VADIS, o.z.
38. Boba Markovič Balúchová, riaditeľka OZ DocUnion
 

A mnohé ďalšie osobnosti verejného života:

1.  Anton Srholec, rímskokatolícky kňaz, zakladateľ a riaditeľ resocializačného centra Resoty
2.  Paula Jójárt, členka Spravnej Rady Slovensko-českeho ženskeho fondu, ľudsko-právna konzultantka, manželka utečenca
3.  Michal Kaščák, CEO, Pohoda festival, s.r.o.
4.  Andrej Findor, sociológ a politológ
5.  Mikuláš Huba, občan
6.  Martin Poliačik, poslanec NR SR
7.  Veronika Pizano, marketérka a pedagogička
8.  Zaher Mahmoud, lekár a poslanec mestského zastupiteľstva v Lučenci
9.  Martin Macko, riaditeľ Iniciatívy Inakosť
10. Barbora Meššová, právnička
11. Nataša Just Hrnčárová, právnička a vysokoškolská pedagogička
12. Miroslava Hlinčíková, výskumníčka
13. Martina Sekulová, výskumníčka
14. Daniel Pastirčák, básnik, prozaik a kazateľ
15. Juraj Kušnierik, moderátor a novinár
16. Ondrej Prostredník, evanjelický teológ
17. Andrea Puková, projekt Fórum
18. Hana Fábry, Ženská sieť HEPY
19. Michal Hvorecký, spisovateľ
20. Samuel Marec, blogger
21. Boris Essender, člen Kabinetu Výbor regiónov Európskej Únie
22. Mišo Kuropka, Slobodné vinárstvo Majer Zemianske Sady
23. Boris Strečanský, rozvojový špecialista
24. Jana Plichtová, profesorka
25. Zora Bútorová, sociologička
26. Sylvia Porubänová, sociologička
27. Fedor Blaščák, filozof a aktivista
28. Andrej Kuruc, občiansky aktivista
29. Ľuboš Kubín, politológ
30. Lucia Faltinová, prekladateľka, občianska aktivistka
31. Ľubica Trubíniová, ochranárka a občianska aktivistka
32. Michal Patarák, psychiater
33. Daniela Olejníková, knižná ilustrátorka
34. Zuzana Wienk, občianska aktivistka, programová riaditeľka a spoluzakladateľka OZ Aliancia Fair-play
35. Barbara Gindlová, Združenie prvého mája
36. Ondřej Tomášek, kníhkupec
37. Lucia Najšlová, novinárka
38. Miroslava Mittelmannová, advokátka
39. Petra Nagyová, PR manažérka Nadácia Pontis
40. Norbert Maur, programový manažér Nadácia Pontis
41. Helena Tužinská, etnologička
42. Zuzana Bargerová, právnička
43. Jaroslava Farkašová, právnička
44. Juliana Sokolová, poetka, Košice
45. Lukáš Berberich, dramaturg (Tabačka, Cinefil), Košice
46. Uršuľa Kovalyk, spisovateľka
47. Stanislava Dovhunová
48. Michaela Farenzenová, výskumníčka
49. Marcel Uhrín, vysokoškolský učiteľ
50. Bystrík Antalík, barman a právnik
51. Lenka Kissová, výskumníčka a študentka
52. Veronika Basta, na materskej dovolenke
53. Katarína Makara, copywriterka
54. Lenka Šubeníková, právnička
55. Petra Chovancová, kulturologička
56. Gabriela Berlecká, lekárka
57. Tereza Štolcová, archeologička
58. Jana Štúrová
59. Katarína Ilčíková
60. Peter Kotvan, právnik
61. Daniela Krajčová, animátorka a výtvarníčka
62. Jozef Rojík ml., občan
63. Katarína Senderáková
64. Lenka Vojtášová
65. Jana Bašnáková, výskumníčka
66. Ondrej Gallo, politológ
67. Alena Chudžíková, sociálna psychologička
68. Adriana Dvorská, občianka
69. Pavol Žilinčík, občiansky aktivista
70. Pavol Markovič, zakladateľ OZ DocUnion