Aktuality

Reakcia k úprave príspevkov za ubytovanie odídencov
Reakcia k úprave príspevkov za ubytovanie odídencov

20.03.2024

Bratislava 20. marca 2024 – Liga za ľudské práva v súvislosti s prijatou zmenou pri poskytovaní príspevkov za ubytovanie odídencov z Ukrajiny oceňuje, že nedošlo k najhoršiemu scenáru, na ktorý upozornila štát minulý týždeň. Občianske združenie v súvislosti so zmenou v príspevkoch víta krok vlády predĺžiť vyplácanie príspevkov do 30. júna 2024. Príspevky sa budú poskytovať maximálne vo výške 6 eur za jednu noc ubytovania odídenca pre prevádzkovateľov ubytovacích zariadení (v rámci schémy Ministerstva dopravy SR) a vo výške 5 eur za jednu noc ubytovania odídenca v prípade vlastníkov bytov a rodinných domov, ktorí nepodnikajú (v rámci schémy Ministerstva vnútra SR). Zároveň došlo k zníženiu príspevku pre právnické osoby, ktoré poskytujú bezodplatne ubytovanie odídencovi v nebytovej budove slúžiacej na krátkodobé ubytovanie, a to z 12 eur na 6 eur za jednu noc ubytovania odídenca. Podľa Ligy za ľudské práva naďalej platí, že výška príspevkov je nedostatočná, pretože často nepokrýva ani režijné náklady na prevádzku ubytovania. Zmena zároveň nezohľadňuje situáciu zraniteľných osôb, ktoré si nie sú schopné zabezpečiť dostatočný príjem na pokrytie nákladov. V ohrození podľa združenia zostávajú osoby s vážnym zdravotným znevýhodnením a ich opatrovatelia, osamelí rodičia s malými deťmi, osamelí seniori, maloletí bez sprievodu či mnohodetné rodiny s malými deťmi. „Rozumieme zámeru štátu, aby odídenci, ktorí chcú zostať na Slovensku, mali motiváciu začleniť sa do bežného života a podieľať sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov, avšak opätovne upozorňujeme na nedostatky tohto riešenia,“ vysvetľuje Barbora Moravčíková, hlavná koordinátorka právnej pomoci v Lige za ľudské práva. V rámci schémy Ministerstva vnútra SR takisto pretrváva problém so zákonnou podmienkou bezodplatnosti poskytovania ubytovania odídencom. To znamená, že aktuálny právny stav neumožňuje vlastníkom bytov a rodinných domov legálne od odídencov žiadať doplatky za ubytovanie popri poberaniu príspevkov od štátu. Výraznou zmenou bude vládou SR avizované poskytovanie príspevku od 1. júla 2024 len na 120 dní od prvého poskytnutia dočasného útočiska a po tejto dobe len v prípade tých odídencov, ktorí patria medzi zraniteľné osoby. „Vláda sa odvoláva na adresnosť a udržateľnosť systému, ale zatiaľ nie je jasné, či štát plánuje posilniť personálne kapacity, aby mohol efektívne posudzovať zraniteľnosť a vyplácanie podpory,“ tvrdí programová riaditeľka Ligy za ľudské práva Miroslava Mittelmannová. Slovensko má podľa čl. 13 tzv. smernice o dočasnej ochrane pozitívny záväzok zabezpečiť odídencom prístup k vhodnému ubytovaniu alebo peňažné prostriedky na jeho získanie. Ministerstvo vnútra SR evidovalo k 17. marcu 2024 na území Slovenska 118 107 cudzincov s platným dočasným útočiskom. Počet ľudí pôvodom z Ukrajiny aktuálne žijúcich na Slovensku sa môže líšiť. Občianske združenie Liga za ľudské práva poskytuje právnu pomoc cudzincom a utečencom na Slovensku od roku 2005. Ľudom z Ukrajiny pomáha v Asistenčnom centre pomoci v Bratislave a v Integračnom centre Košického kraja v Košiciach. Kontakt pre médiá: Tomáš Kušnír Manažér komunikácie, Liga za ľudské práva kusnir@hrl.sk, 0918 682 457

Stanovisko k podpore ubytovania odídencov a odídenkýň
Stanovisko k podpore ubytovania odídencov a odídenkýň

14.03.2024

V Bratislave dňa 15. 3. 2024 Liga za ľudské práva sa dlhodobo venuje poskytovaniu právneho poradenstva utečencom, cudzincom a odídencom na Slovensku. Týmto stanoviskom by sme chceli poukázať na súčasnú nepriaznivú situáciu v súvislosti s plošným znížením príspevkov za ubytovanie odídencov a odídenkýň z Ukrajiny. Od 1. marca 2024 došlo k významnému zníženiu príspevkov, ktoré sú poskytované slovenským ubytovateľom a vlastníkom nehnuteľností za ubytovanie odídencov a odídenkýň. Týmto krokom výška príspevkov dosiahla úroveň, ktorá často nepokrýva ani režijné náklady na prevádzku ubytovacích zariadení, príp. bytov a rodinných domov. Už vôbec nedosahuje trhové ceny bývania, osobitne nie vo veľkých mestách, kde sa usídlila väčšina ľudí utekajúcich z Ukrajiny. Výrazným znížením príspevkov vytvoril štát také právne aj faktické prostredie, keď je na jednej strane ubytovateľ/vlastník nehnuteľnosti nútený žiadať od odídenca doplatok, pokiaľ chce pokryť všetky náklady, príp. aj dosiahnuť primeraný zisk, a na druhej strane je odídenec nútený platiť mu takéto doplatky, ak nechce prísť o strechu nad hlavou. Rozumieme snahe štátu podporovať motiváciu odídencov a odídenkýň začleniť sa do bežného života a podieľať sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov. U tých, ktorí sú schopní vlastnými silami si zabezpečiť pravidelný príjem v dostatočnej výške, je takýto postup opodstatnený. Pri tomto kroku štátu sa však, žiaľ, nemyslelo na potreby zraniteľných osôb, ktoré si bez vlastného pričinenia nie sú schopné zabezpečiť príjem dostatočný na pokrytie nákladov na dôstojné bývanie. Ide napríklad o ťažko zdravotne postihnuté osoby a osoby, ktoré sa o ne musia celodenne starať, osamelých rodičov s maličkými deťmi, osamelých seniorov, maloleté deti bez sprievodu, mnohodetné rodiny s maličkými deťmi a podobne. Občianske organizácie boli informované o viacerých prípadoch, keď ubytovatelia alebo vlastníci bytov hrozia ubytovaným odídencom povinnosťou vysťahovať sa, pokiaľ nepristúpia k doplácaniu za bývanie nad rámec štátnych príspevkov. Skutočne im tak hrozí, že skončia "na ulici". Situáciu považujeme za mimoriadne nepriaznivú, s možnosťou jej ďalšieho zhoršenia. Ako veľmi problematickú vnímame aj skutočnosť, že štát pristúpil k významnému zníženiu príspevkov bez toho, aby tento stav reflektoval v súvisiacej legislatíve. Kým prevádzkovatelia ubytovacích zariadení (v rámci schémy pod Ministerstvom dopravy SR) môžu podľa zákona žiadať od odídencov a odídenkýň doplatky aj popri príspevkoch od štátu legálne, v prípade vlastníkov bytov a rodinných domov, ktorí nepodnikajú (v rámci schémy pod Ministerstvom vnútra SR), je situácia iná. Aktuálny právny stav im neumožňuje legálne od odídencov žiadať doplatky za ubytovanie popri poberaniu príspevkov od štátu. Štát ich tak nespravodlivo tlačí do voľby medzi dvoma "zlými" možnosťami - buď u nich umožnia odídencom bývať len za trhové ceny a bez využitia štátneho príspevku, čím sa celkom vylúči dostupné bývanie pre zraniteľné osoby, alebo budú naďalej poberať príspevok od štátu a popri tom žiadať doplatky od odídencov, čím však porušia zákon o azyle. Radi by sme tiež upozornili na skutočnosť, že schémy pomoci v aktuálne zníženej sume budú podľa platnej a účinnej úpravy poskytované len do konca tohto mesiaca. Štát prostredníctvom niektorých jeho predstaviteľov deklaruje snahu o ich predĺženie, no konkrétne legislatívne kroky zatiaľ neregistrujeme. V tejto súvislosti upozorňujeme, že Slovenská republika má pozitívny záväzok zabezpečiť odídencom a odídenkyniam prístup k vhodnému ubytovaniu alebo peňažné prostriedky na jeho získanie, ktorý vyplýva okrem iného z čl. 13 tzv. smernice o dočasnej ochrane (2001/55/ES). Ako problematickú napokon hodnotíme aj skutočnosť, že novely príslušných nariadení vlády SR, ktorými došlo k zníženiu príspevkov štátu za ubytovanie odídencov, boli zverejnené v Zbierke zákonov len 3 dni pred nadobudnutím ich účinnosti. Štát tak neposkytol odídencom a odídenkyniam, ale ani osobám, u ktorých sú ubytovaní a ktorí príspevky od štátu poberajú, potrebný časový priestor na prípravu a riešenie ich situácie. S ohľadom na uvedené skutočnosti vyzývame Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky, aby pri ďalších krokoch zohľadnili skutočnosti uvedené vyššie, navrhli, resp. prijali zodpovedajúce legislatívne zmeny a aby zabezpečili napĺňanie záväzku Slovenskej republiky podľa čl. 13 smernice o dočasnej ochrane pred 31. marcom 2024 aj po ňom, a to s osobitným dôrazom na ochranu zraniteľných osôb. Liga za ľudské práva ponúka potrebnú súčinnosť v riešení aktuálnej situácie. S úctou Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka Ligy za ľudské práva

Poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencov z Ukrajiny sa predlžuje
Poskytovanie príspevku za ubytovanie odídencov z Ukrajiny sa predlžuje

13.12.2023

Vláda SR odhlasovala predĺženie príspevku za poskytnutie ubytovania odídencom v súvislosti s vojnou na Ukrajine do 31. marca 2024. Pri preplácaní nákladov za poskytnutie bytu nedošlo k zmene. Príspevok za ubytovanie v ubytovacích zariadeniach sa po novom poskytuje vo výške: a) nákladov za lôžko vykázaných fyzickou osobou (FO) alebo právnickou osobou poskytujúcou ubytovanie v ubytovacom zariadení maximálne vo výške 12,00 eura za jednu noc ubytovania odídenca, ak ide o fyzickú osobu, ktorá dovŕšila vek 15 rokov, b) nákladov za lôžko vykázaných osobou poskytujúcou ubytovanie, maximálne vo výške 6,00 eura za jednu noc ubytovania odídenca, ak ide o FO, ktorá nedovŕšila vek 15 rokov. Príspevok sa znížil približne o polovicu, došlo tiež k odstráneniu tzv. zvyšujúceho koeficientu (1,1 násobok nákladov na lôžko za noc). Príspevok za ubytovanie sa poskytuje za ubytovanie odídenca poskytnuté od 1. januára 2024 najdlhšie do 31. marca 2024. Ďalšie informácie sú dostupné na webovej stránke vlády SR: www.rokovania.gov.sk/RVL/Material/29026/1. - Надання допомоги на проживання для біженців з України продовжено   Уряд Словаччини проголосував за продовження виплати допомоги на забезпечення житлом біженців у зв'язку з війною в Україні до 31 березня 2024 року.   У відшкодуванні витрат на забезпечення житлом змін не відбулося. Допомога на проживання тепер надається за тарифами:   (a) вартості одного ліжко-місця, заявленого фізичною особою (ФО) або юридичною особою, яка надає житло в закладі розміщення, але не більше 12,00 євро за ніч проживання особи, яка від'їжджає, якщо вона є фізичною особою, яка досягла 15-річного віку,   (б) вартості ліжко-місця, заявленого особою, що надає житло, але не більше 6,00 євро за ніч проживання для біженця, якщо вона є ФО, яка не досягла 15-річного віку.   Розмір допомоги було зменшено приблизно наполовину, а так званий підвищувальний коефіцієнт (1,1 вартості ліжко-місця за ніч) було скасовано. Допомога на проживання виплачується за житло, надане біженцям з 1 січня 2024 року максимум до 31 березня 2024 року.   Більш детальна інформація доступна на сайті Уряду Словацької Республіки: www.rokovania.gov.sk/RVL/Material/29026/1.

Stanovisko slovenských občianskych organizácií k súčasnej migračnej situácii
Stanovisko slovenských občianskych organizácií k súčasnej migračnej situácii

30.10.2023

V Bratislave dňa 31. 10. 2023    My, zástupkyne a zástupcovia organizácií, ktoré sa na Slovensku dlhodobo venujeme téme migrácie, integrácie a humanitárnej pomoci, Vám zasielame nasledujúce stanovisko.   Od januára tohto roku prešlo územím Slovenska viac ako 46 000 štátnych príslušníkov tretích krajín. Väčšine z nich policajné útvary udelili potvrdenie o zotrvaní na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nemôžu byť vyhostení späť do krajiny pôvodu (najmä do Sýrskej arabskej republiky). Slovenská republika v týchto prípadoch aplikovala princíp medzinárodného práva non-refoulement, t. j. zákaz vyhostenia alebo vrátenia na územia, kde by život alebo osobná sloboda cudzincov boli ohrozené.   Viac ako 11 občianskych, cirkevných či akademických organizácií poskytuje súčinnosť slovenským samosprávam a štátnym inštitúciám pri zabezpečovaní služieb v rámci mimoriadnej situácie súvisiacej so zvýšeným počtom ľudí v migračnej situácii prechádzajúcich cez Slovensko. Ide najmä o prístup k život zachraňujúcim službám – k strave, k neodkladnej zdravotnej starostlivosti, k základným hygienickým a materiálnym potrebám a k zrozumiteľným informáciám. Denne prichádzajú do kontaktu s deťmi, mladistvými, ženami, rodinami, chorými, obeťami sexuálneho násilia a jednotlivcami, ktorí sú traumatizovaní a nachádzajúci sa v nedôstojných podmienkach.   Sme si vedomí toho, že vláda SR môže v súlade s Kódexom schengenských hraníc ustanoviť, že sa dočasne obnovuje kontrola hraníc na vnútorných hraniciach a rovnako, že Slovensko je oprávnené posilniť hraničné kontroly, ktoré môžu byť potrebné na predchádzanie trestnému činu prevádzačstva a na jeho odhaľovanie.   Je v záujme nás všetkých, ako občanov a občianok Slovenskej republiky, tak aj ostatných obyvateľov, aby bol udržaný verejný poriadok a bezpečnosť. Nie sme si však vedomí, že by niekto z vyššie spomenutých vyše 46 000 štátnych príslušníkov tretích krajín spáchal na území SR akýkoľvek trestný čin. Je potrebné  uviesť, že ľudia, ktorých prevádzajú, nepodliehajú trestnému stíhaniu pre skutočnosť, že boli predmetom trestného činu prevádzačstva.   Zo štatistík Ministerstva vnútra SR navyše vyplýva, že v súčasnosti výrazne klesá počet štátnych príslušníkov tretích krajín prekračujúcich slovensko-maďarskú hranicu.   Poukazujeme na skutočnosť, že štát by mal primárne zakročiť proti organizovaným skupinám operujúcim aj na území SR, ktoré pre cudzincov a cudzinky bez pobytu na území SR organizujú nedovolené prekročenie štátnej hranice SR alebo prechod cez jej územie alebo také konanie umožňujú alebo v ňom pomáhajú, čím sa dopúšťajú trestného činu prevádzačstva. Za účelom dôstojného riešenia migračnej situácie je potrebné vyvinúť maximálne úsilie na zorganizovanie bilaterálneho stretnutia s Maďarskou republikou vo veci nedodržiavania záväzkov vyplývajúcich z Dohody medzi vládou Slovenskej republiky a vládou Maďarskej republiky o readmisii osôb na spoločnej štátnej hranici, ako aj záväzkov vyplývajúcich z nariadenia, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Dublinské nariadenie III). Zároveň z medzinárodných záväzkov SR vyplýva, že Slovensko musí prijať náležité opatrenia na zachovanie a ochranu práv osôb, ktoré sú predmetom trestného činu prevádzačstva, a to najmä práva na život, nebyť podrobený mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. Rovnako im musí byť poskytnutá náležitá pomoc, ak sú ich životy alebo bezpečnosť ohrozené. Osobitne by sa mala pozornosť venovať potrebám žien, detí, maloletých detí bez sprievodu a iných zraniteľných osôb. Všetky pomáhajúce organizácie v teréne sa denne stretávajú so zraniteľnými skupinami cudzincov – vrátane maloletých detí bez sprievodu a mladistvých, u ktorých je potrebné postupovať s osobitným ohľadom na ich najlepší záujem.   Slovenská republika by mala v súlade s medzinárodným právom, právom EÚ a vnútroštátnym právom SR zaobchádzať s cudzincami humánnym a dôstojným spôsobom a rešpektovať ich základné práva. Zaistenie cudzincov a ich umiestňovanie do útvarov policajného zaistenia by malo byť viazané na zásadu primeranosti a realizované len vtedy, ak sa nedajú účinne uplatniť iné dostatočné, ale menej prísne donucovacie opatrenia.   Vyzývame preto Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, aby v súvislosti s mimoriadnou situáciou týkajúcou sa migračnej situácie dodržiavalo základné práva ľudí v migračnej situácii, ako aj osôb v núdzi medzinárodnej ochrany, a aby sa primárne zasiahlo voči organizovaným zločineckým skupinám páchajúcim trestné činy prevádzačstva, ako aj vyvinulo maximálne bilaterálne úsilie a úsilie na úrovni EÚ na riešenie situácie plynúcej z nedodržiavania medzinárodných záväzkov zo strany Maďarskej republiky.   My, zástupkyne a zástupcovia organizácií, ponúkame súčinnosť pri riešení aktuálnej situácie vo všetkých oblastiach práce s ľuďmi v migračnej situácii. S úctou   Boris Hrdý, Bratislavská arcidiecézna charita, Elena Gallová Kriglerová, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Lucia Roussier, Equita, Marek Madro, IPčko, Andrej Vršanský, Liga za duševné zdravie, Miroslava Mittelmannová, Liga za ľudské práva, Michaela Pobudová, Mareena, Veronika Fishbone Vlčková, Nadácia Milana Šimečku, Alexandra Mruk Papaianopol, Slovenská katolícka charita, Mária Jackulíková, Vysoká škola zdravotníctva a sociálnej práce sv. Alžbety

Odpovede na otázky o aktuálnej situácii v oblasti migrácie
Odpovede na otázky o aktuálnej situácii v oblasti migrácie

12.09.2023

Pripravili sme odpovede na časté otázky súvisiace s témou migrácie a vydávania tzv. zotrvania.

Kam a komu nahlásiť vojnové zločiny?
Kam a komu nahlásiť vojnové zločiny?

15.12.2022

Ви стали свідком або жертвою воєнного злочину після початку конфлікту в Україні? Якщо так, ви можете звернутися до наших юристів за адресою hrl@hrl.sk Ви не впевнені в тому, що таке воєнні злочини? Вони охоплюють широкий спектр злочинів, заборонених міжнародним правом, які трапляються з цивільними особами під час збройного конфлікту. Серед них: Навмисні напади на цивільних осіб: бомбардування цивільних районів, навмисні напади на цивільних осіб, які тікають, лікарні, школи та інші захищені об'єкти; Катування військовополонених, цивільних осіб або інших затриманих: нелюдське або принижуюче гідність поводження; Напади на ключові для етнічної групи об'єкти: навмисні напади на історичні пам'ятники, релігійні об'єкти та культурну спадщину також є воєнними злочинами; Сексуальне насильство: ці дії часто використовуються як інструменти залякування, терору та контролю; Насильне переміщення цивільного населення: переміщення населення з їхніх домівок або громад є поширеною стратегією для отримання контролю не лише над населенням, а й над територією, включаючи переміщення дітей. Воєнні злочини включають в себе багато інших злочинів. Ви не знаєте, чи ваш досвід вважається воєнним злочином? Напишіть нашим юристам на hrl@hrl.sk і ми зв'яжемося з вами. Словаччина разом з іншими країнами є частиною міжнародної спільної слідчої групи, яку координує Європейське агентство з питань судової співпраці (Євроюст) за участі Міжнародного кримінального суду (МКС). Ліга за Людські права є основним партнером громадянського суспільства Національного агентства з питань боротьби зі злочинністю у розслідуванні. Ви також можете безпосередньо поспілкуватися з колегами з Національного агентства з питань запобігання злочинності, написавши на електронну адресу uawar@minv.sk. Допоможіть нам зробити так, щоб ті, хто вчинив воєнні злочини або віддавав накази про їх вчинення, не уникнули правосуддя. - Videli, alebo zažili ste vojnový zločin od začiatku konfliktu na Ukrajine? V tom prípade môžete kontaktovať našich právnikov na e-mailovej adrese hrl@hrl.sk Nie ste si istý, čo sú vojnové zločiny? Zahŕňajú širokú škálu trestných činov zakázaných medzinárodným právom, ktoré sa dejú civilistom počas ozbrojeného konfliktu. Medzi nimi sú: Útoky úmyselne cielené na civilistov: bombardovanie civilných oblastí, úmyselné útoky na utekajúcich civilistov, na nemocnice, školy a iné chránené zariadenia Mučenie vojnových zajatcov, civilistov alebo iných zadržiavaných osôb: neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie s nimi Útoky na kľúčové miesta pre etnickú skupinu: úmyselné útoky na historické pamiatky, náboženské miesta a kultúrne dedičstvo sú rovnako vojnovými zločinmi Sexuálne násilie: tieto činy sa často používajú ako nástroje zastrašovania, teroru a kontroly Násilné vysídlenie civilistov: vysídlovanie obyvateľstva z ich domovov alebo komunít je častou stratégiou na získanie kontroly nielen nad obyvateľstvom, ale aj územím, vrátane vysídľovania detí Vojnové zločiny zahŕňaju mnoho ďalších trestných činov. Neviete, či Vaša skúsenosť patrí medzi vojnové zločiny? Napíšte našim právnikov na e-mailovú adresu hrl@hrl.sk a my sa s Vami skontaktujeme. Slovensko je spolu s inými krajinami súčasťou medzinárodného spoločného vyšetrovacieho tímu koordinovaného Európskou agentúrou pre justičnú spoluprácu (Eurojust) za účasti Medzinárodného trestného súdu (ICC). Liga za ľudské práva je hlavným partnerom Národnej kriminálnej agentúry za občiansku spoločnosť v predmetnom vyšetrovaní. Komunikovať môžete aj priamo s kolegami z Národnej kriminálnej agentúry prostredníctvom e-mailovej adresy uawar@minv.sk. Pomôžte nám dosiahnuť, aby tí, ktorí spáchali vojnové zločiny, alebo vydali rozkaz na ich spáchanie, neušli spravodlivosti.

Spolupracovali sme s Maďarským helsinským výborom
Spolupracovali sme s Maďarským helsinským výborom

15.11.2022

Naša riaditeľka, Miroslava Mittelmannová, vypracovala správu o Slovensku pre nový výskumný dokument zverejnený Maďarským helsinským výborom, ktorý upozorňuje na znepokojujúce praktiky nevykonávania rozsudkov v oblasti azylu a migrácie v Česku, Maďarsku, Poľsku, na Slovensku a v Slovinsku a na dôsledky pre právny štát.

Poskytli sme pomoc viac ako 200 odídencom z Ukrajiny, najčastejšie hľadajú bývanie
Poskytli sme pomoc viac ako 200 odídencom z Ukrajiny, najčastejšie hľadajú bývanie

06.09.2022

Integračné centrum Košického kraja spolupracuje s východoslovenskými spoločnosťami, ktoré klientom poskytujú zamestnanie.

Чи втікали Ви від війни в Україні?/ Вы бежали от войны в Украине?/Have you fled the war in Ukraine?
Чи втікали Ви від війни в Україні?/ Вы бежали от войны в Украине?/Have you fled the war in Ukraine?

24.08.2022

Опитування Агентства Європейського Союзу з питань основоположних прав (FRA) серед тимчасово переміщених осіб з України

INTEGRAČNÉ CENTRUM V KOŠICIACH - REZERVAČNÝ SYSTÉM
INTEGRAČNÉ CENTRUM V KOŠICIACH - REZERVAČNÝ SYSTÉM

28.06.2022

20. júna 2022 na Medzinárodný deň utečencov sme otvorili Integračné centrum košického kraja na Strojárenskej 3 v Košiciach, ktoré bude k dispozícii pre cudzinky a cudzincov, ktorí sa v Košiciach a okolí usadili, v dnešnej dobe osobitne pre tých, ktorí odišli pred vojnou z Ukrajiny. Link na rezervačný systém: https://integracne-centrum.reservio.com/booking