Maloletý bez sprievodu je cudzinec, ktorý je mladší ako 18 rokov a bol nájdený na území SR bez rodičov alebo zákonných zástupcov. Z hľadiska našej legislatívy sa posudzuje v prvom rade ako dieťa, ktoré nemá rodiča, ktorý by za neho mohol robiť právne úkony. Vzhľadom na to, že bez zákonného zástupcu maloletý cudzinec nemôže požiadať o azyl ani o pobyt na území SR, musí mu byť súdom ustanovený opatrovník. Okrem toho je maloletý bez sprievodu v zmysle zákona o pobyte cudzincov chránený pred administratívnym vyhostením ako aj zaistením v útvare policajného zaistenia pre cudzincov.

Právne možnosti maloletých bez sprievodu:

• zlúčenie s rodinou
• dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu
• vstup do azylového konania
• udelenie tolerovaného pobytu do 18 rokov veku

Ad a)

Primárne sa vždy posudzuje možnosť maloletého bez sprievodu zlúčiť sa so svojou rodinou. Takéto zlúčenie môže nastať buď v krajine pôvodu alebo v tretej krajine kde sa nachádza rodina maloletého. Pokiaľ ide o zlúčenie s rodinou v krajine pôvodu, môže sa uskutočniť len vtedy ak sa chce maloletý bez sprievodu vrátiť do krajiny pôvodu dobrovoľne a zároveň je to v jeho najlepšom záujme (teda nehrozí mu tam nebezpečenstvo a jeho rodina je ochotná ho prijať a starať sa oňho). Častejšie nastáva situácia zabezpečovania zlúčenia s rodinou v tretej krajine – spravidla ide o krajinu EÚ, do ktorej mal pôvodne maloletý namierené, avšak nedostal sa tam, pretože bol zadržaný na území SR. Krajina kde má dôjsť k zlúčeniu však musí maloletého bez sprievodu prijať.

Ad b)

Dobrovoľný návrat do krajiny pôvodu v prípade, že tam maloletý bez sprievodu nemá rodinu je tiež možný, ale len vtedy, že maloletý sa sám vyjadrí, že sa tam chce vrátiť, nehrozí mu tam nebezpečenstvo a zároveň orgány sociálnoprávnej ochrany detí v krajine pôvodu zaňho preberú zodpovednosť. K takémuto návratu však v praxi nedochádza.

Ad b)

Maloletý bez sprievodu sa môže rozhodnúť požiadať o azyl, príp. jeho opatrovník mu to môže odporučiť, ak zistí, že maloletý bez sprievodu by mohol splniť podmienky udelenia azylu alebo poskytnutia doplnkovej ochrany (doplnková ochrana je ochrana pred vážnym bezprávím v krajine pôvodu a udeľuje sa na 1 rok s možnosťou jej predĺženia vždy zasa o rok). Momentálne býva doplnková ochrana udeľovaná všetkým maloletým bez sprievodu z Afganistanu a Iraku vzhľadom na pretrvávajúce vážne bezprávie v týchto krajinách pôvodu. Počas priebehu azylového konania je maloletý bez sprievodu premiestnený z detského domova do zariadenia Migračného úradu MV SR pre žiadateľov o azyl. Túto prax naša organizácia kritizuje vzhľadom na to, že zariadenia Migračného úradu nie sú zariadeniami vhodnými pre starostlivosť o deti a nevzťahuje sa na nich zákon o sociálnoprávnej ochrane detí. Získanie azylu na území SR je momentálne jediným trvalým riešením pre maloletého bez sprievodu, ktoré rieši jeho pobyt v SR aj po osemnástke. Prax však ukazuje, že Migračný úrad neposudzuje pri udeľovaní azylov maloletých o nič benevolentnejšie ako plnoletých žiadateľov o azyl a nevyužíva ani možnosť udeliť im azyl z humanitných dôvodov. Pokiaľ ide o doplnkovú ochranu, naša organizácia ju nepovažuje za trvalé riešenie pre maloletých bez sprievodu, a aj z praxe vieme, že samotní maloletí zle psychicky zvládajú právnu neistotu vo vzťahu k ich budúcnosti, ktorú so sebou inštitút doplnkovej ochrany prináša.

Ad b)

V prípade, že maloletý bez sprievodu nevstúpi do azylového konania alebo ak azylové konanie skončí neúspešne, cudzinecká polícia mu na žiadosť opatrovníka udelí tolerovaný pobyt v SR. Tento pobyt mu však je udelený len do dosiahnutia plnoletosti. Dosiahnutím plnoletosti mu pobyt zaniká a zo dňa na deň sa stáva neoprávnene sa nachádzajúcim cudzincom na území SR a zjednodušene povedané vymení detský domov za útvar policajného zaistenia pre cudzincov.

Naša organizácia zastáva názor, že maloletí bez sprievodu, ktorí pred dosiahnutím plnoletosti dlhodobejšie žili v detskom domove, navštevujú školu, učia sa slovenský jazyk a prejavujú záujem o integráciu v našej spoločnosti, by mali mať možnosť po osemnástke získať trvalý pobyt na Slovensku (tak ako tomu je napr. v Českej republike). V zmysle zákona o štátnom občianstve Slovenskej republiky možno udeliť občianstvo maloletému dieťaťu, ktorého zákonným zástupcom alebo poručníkom je štátny občan SR alebo právnická osoba určená súdom SR, a má nepretržitý pobyt na území SR najmenej dva roky bezprostredne predchádzajúce podaniu žiadosti o udelenie občianstva.
Podľa tohto ustanovenia by maloletý bez sprievodu, ktorý sa nachádza v slovenskom detskom domove minimálne dva roky pred dosiahnutím plnoletosti, mohol požiadať o udelenie štátneho občianstva. V praxi to však nie je možné, pretože slovenské súdy maloletým bez sprievodu ustanovujú len opatrovníkov a nie poručníkov (čo je zároveň v rozpore aj so zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí, ktorý predpokladá ustanovenie poručníka maloletému bez sprievodu; aj zákon o rodine predpokladá len dočasnú funkciu opatrovníka, a to kým sa funkcie neujme súdom ustanovený poručník).

Pokiaľ teda ide o momentálnu situáciu maloletých bez sprievodu, naša organizácia požaduje najmä nasledovné zmeny:

• ustanovovanie poručníka maloletým bez sprievodu (ako poručník môže byť ustanovená aj právnická osoba, teda by to mohol byť príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny)
• udeľovanie azylu z humanitných dôvodov maloletým žiadateľom o azyl bez sprievodu, alebo aspoň možnosť pre tých čo sa pozitívne integrujú do našej spoločnosti získať trvalý pobyt v SR po dosiahnutí 18. rokov
• zabezpečenie právneho zastúpenia všetkým maloletým bez sprievodu od začiatku azylového konania
• nepremiestňovanie maloletých žiadateľov o azyl bez sprievodu do zariadení Migračného úradu, ktoré nie sú vhodné pre starostlivosť o deti
• možnosť pre maloletých bez sprievodu zotrvať v detskom domove aj po dosiahnutí plnoletosti za predpokladu, že sa stále pripravujú na povolanie (navštevujú slovenskú školu), tak ako je to u slovenských detí.

Liga za ľudské práva poskytuje, v rámci projektov podporených Európskym fondom pre utečencov a Európskym fondom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín, právne poradenstvo a právnu pomoc maloletým cudzincom bez sprievodu v SR, a to vo všetkých štádiách ich pobytu na Slovensku.

V rámci projektu „Právna poradňa pre pobyt, občianstvo a maloletých bez sprievodu“ financovaného z Európskeho fondu pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín právnička Ligy za ľudské práva pravideľne, raz za dva týždne, navštevuje Detský domov pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom, kde poskytuje poradenstvo o možnostiach riešenia ich životnej situácie tým odlúčeným deťom, ktoré zatiaľ nemajú vyriešený svoj pobyt v SR alebo ktoré majú udelený tolerovaný pobyt. Právnička hľadá najlepšie riešenie situácie týchto detí za spolupráce príslušných inštitúcií - opatrovníka, detského domova, pričom navrhované riešenia komunikuje so súdmi, Migračným úradom MV SR, Medzinárodnou organizáciou pre migráciu, a pod.

V rámci projektu „Právna pomoc v azylovom konaní a azylová klinika IV“ poskytujú právnici a advokáti Ligy za ľudské práva právnu pomoc, vrátane právneho zastupovania, maloletým žiadateľom o azyl bez sprievodu.

Projekt „Právna a integračná pomoc azylantom a cudzincom s doplnkovou ochranou“ zasa Lige za ľudské práva umožňuje pokrývať právnu a integračnú pomoc maloletým bez sprievodu, ktorým bol na území SR udelený azyl alebo poskytnutá doplnková ochrana.

Okrem poskytovania priamej pomoci maloletým bez sprievodu sa Liga za ľudské práva sa snaží rokovať so zodpovednými štátnymi orgánmi a inštitúciami v snahe dosiahnuť zlepšenie postavenia odlúčených detí. Za týmto účelom právnici Ligy za ľudské práva uskutočnili v priebehu roka 2009 výskum zameraný na presné zistenie momentálnej situácie týchto detí v SR, ktorého výsledkom je štúdia „Právne postavenie a možnosti integrácie maloletých cudzincov bez sprievodu v Slovenskej republike“ (na stiahnutie je k dispozícii v pdf formáte v sekcii Publikácie.

Právnička a sociálna pracovníčka Ligy za ľudské práva v roku 2009 pripravili informačnú brožúru „Môj život na Slovensku“, z ktorej sa maloletý bez sprievodu dozvie:

• informácie o Detskom domove pre maloletých bez sprievodu v Hornom Orechovom;
• kto je opatrovníkom a aká je jeho úloha;
• aké má možnosti pri riešení svojej momentálnej situácie;
• čo je to azyl a doplnková ochrana a komu môžu byť udelené;
• ako prebieha azylové konanie a kde bude umiestnený počas azylového konania;
• čo je tolerovaný pobyt a na čo má právo počas jeho trvania;
• či má možnosť vrátiť sa do krajiny pôvodu (t.j. do krajiny, z ktorej pochádza, alebo priamo k svojej rodine);
• či sa môže zlúčiť so svojimi príbuznými žijúcimi v inej krajine;
• čo sa stane keď dosiahne 18 rokov;
• aké orgány a organizácie mu môžu pomôcť, vrátane kontaktov na ne;
• na záver brožúra poskytuje slovník vysvetľujúci pojmy, s ktorými sa v súvislosti so svojim právnym postavením a pobytom v SR môže maloletý stretnúť.

Brožúrka bola preložená do šiestich jazykov, ktorými maloletí bez sprievodu najčastejšie hovoria.

Liga ľudské práva pomáha maloletým bez sprievodu poskytovaním právnej pomoci, predovšetkým v azylovom konaní, a to v rámci projektov podporených Európskym fondom pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín a Európskym fondom pre utečencov. Z týchto projektov však nemáme financované iné aktivity pre maloletých bez sprievodu (kurzy slovenského jazyka či integračné aktivity pre tieto deti). Záujemcovia o podporu činnosti našej organizácie vo vzťahu k maloletým bez sprievodu získajú informácie o možnostiach podpory na našej webovej stránke v sekcii Podporte nás, alebo môžu priamo kontaktovať našu organizáciu a informovať sa o možnostiach podpory (finančnej alebo formou dobrovoľníckej činnosti).