Utečencom je každá osoba, ktorá má opodstatnené obavy pred prenasledovaním z rasových, náboženských a národnostných dôvodov alebo z dôvodu príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov a nemôže prijať alebo v dôsledku uvedených obáv odmieta ochranu svojho štátu; alebo osoba bez štátneho občianstva, ktorá sa nachádza mimo štátu svojho doterajšieho pobytu v dôsledku týchto udalostí a ktorá sa tam vzhľadom na uvedené obavy nemôže alebo nechce vrátiť.

(článok 1A Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951)

Historické pozadie ochrany utečencov

V prípade, že sa cudzinec obáva návratu do krajiny pôvodu z vyššie uvedených dôvodov, môže na území Slovenskej republiky požiadať o udelenie azylu. Právo hľadať a využívať azyl je uznávané medzinárodnou legislatívou v oblasti ľudských práv a je dôležitým právnym inštitútom poskytovania medzinárodnej ochrany.

Zodpovedným orgánom pre preskúmanie žiadosti o udelenie azylu a vydanie rozhodnutia v konaní o udelenie azylu na území Slovenskej republiky je Migračný úrad Ministerstva vnútra SR.

Konanie o udelenie azylu začína podaním vyhlásenia cudzincom o azyl na príslušnom policajnom útvare. Príslušným policajným útvarom sa rozumie

• policajný útvar v mieste hraničného priechodu;
• policajný útvar zriadený pri azylovom zariadení (Oddelenie azylu pri Záchytnom tábore v Humennom alebo Oddelenie azylu Adamov - Gbely);
• policajný útvar v tranzitnom priestore medzinárodného letiska;
• policajný útvar podľa miesta ústavu na výkon väzby alebo ústavu na výkon trestu odňatia slobody;
• policajný útvar podľa miesta ústavného zdravotníckeho zariadenia;
• policajný útvar, ktorý je umiestnený v zariadení pre cudzincov podľa osobitného predpisu.

Po podaní žiadosti o udelenie azylu bude žiadateľ umiestnený v Záchytnom tábore MV SR v Humennom. V Záchytnom tábore absolvuje karanténne vyšetrenia a vstupný pohovor s pracovníkom Migračného úradu MV SR.

Konanie o udelenie azylu trvá spravidla 90 dní – no v odôvodnených prípadoch môže Migračný úrad túto lehotu predĺžiť. Počas tejto doby je žiadateľ o azyl po absolvovaní karanténnych vyšetrení umiestnený v jednom z Pobytových táborov MU MV SR – v Rohovciach alebo v Opatovskej Novej Vsi. Žiadateľ o udelenie azylu je povinný sa až do ukončenia konania zdržiavať na území Slovenskej republiky.

Migračný úrad posudzuje každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadňuje pritom

1. všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú – tzv. informácie o krajinách pôvodu;
2. vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia – dôkazy v konaní;
3. postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku;
4. či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany;
5. či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo.

Osoba sa utečencom nestáva priznaním štatusu utečenca, resp. rozhodnutím o udelení azylu, ale tento štatus (azyl) sa jej priznáva, pretože utečencom je.

Ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý

- má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

- je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Udelenie azylu z humanitných dôvodov

Ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia vyššie uvedené dôvody.

Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny

Ministerstvo na účel zlúčenia rodiny udelí azyl

1. manželovi azylanta, ak manželstvo trvá a trvalo aj v čase, keď azylant odišiel z krajiny pôvodu a azylant so zlúčením vopred písomne súhlasí,
2. slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku alebo
3. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18 rokov, ak s tým azylant vopred písomne súhlasí.

Rozhodnutie o azyle predstavuje deklaratórny akt, ktorým sa utečencovi poskytuje už konkrétna forma ochrany a to z toho dôvodu, že bol uznaný za utečenca. Cudzinec, ktorému je udelený azyl na území Slovenskej republiky (AZYLANT) má nárok na povolenie na trvalý pobyt na území Slovenskej republiky. V prípade záujme, môže byť umiestnený v tzv. Integračnom stredisku, v ktorom má zabezpečené kurzy slovenského jazyka, prípadne rekvalifikačné kurzy.

Pomoc v procese integrácie si môže azylant zabezpečiť prostredníctvom neziskových organizácii, ktoré v tejto oblasti pôsobia a implementujú projekty podporené Európskym fondom pre utečencov.

Väčšina krajín má zavedený určitý mechanizmus administratívnych alebo legislatívnych opatrení na úpravu pobytu osôb, ktoré nie sú uznané za utečencov, ale ktorých návrat do krajiny pôvodu nie je možný ani žiaduci, a to z rôznych dôvodov. Termín „doplnková ochrana“ sa objavil až v posledných rokoch, predovšetkým z potreby zaplniť medzeru vznikajúcu v poskytovaní medzinárodnej ochrany utečencom podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov (Dohovor) a skupine osôb, na ktoré sa Dohovor nevzťahuje, avšak ktoré túto ochranu potrebujú. Doplnková ochrana predstavuje formu medzinárodnej ochrany, ktorú Slovenská republika poskytuje od januára 2007, po transponovaní Smernica Rady 2004/83/ES z 29. apríla 2004 o minimálnych ustanoveniach pre oprávnenie a postavenie štátnych príslušníkov tretej krajiny alebo osôb bez štátneho občianstva ako utečencov alebo osôb, ktoré inak potrebujú medzinárodnú ochranu a obsah poskytovanej ochrany. Rozhodovanie o doplnkovej ochrane je súčasťou konania o udelenie azylu.

Ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia.

VÁŽNYM BEZPRÁVÍM sa rozumie

1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo
3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

Doplnková ochrana na území Slovenskej republiky sa poskytuje na obdobie jedného roka. V prípade, že dôvody na jej poskytovanie naďalej pretrvávajú, poskytovanie doplnkovej ochrany sa predĺži o ďalší rok. Cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou má nárok na povolenie na prechodný pobyt na území SR na dobu, na ktorú sa mu predmetná ochrana poskytla.

Počas poskytovania doplnkovej ochrany môže byť cudzinec ubytovaný v zariadení ministerstva na ubytovanie cudzincov, ktorým sa poskytla doplnková ochrana, kde sa mu zabezpečí ubytovanie, stravovanie alebo stravné – v prípade, že sa cudzinec nachádza v pracovnoprávnom vzťahu alebo má iný príjem najmenej vo výške 60 % životného minima pre jednu plnoletú osobu, je povinný ministerstvu primerane uhrádzať výdavky spojené s jeho pobytom v tomto zariadení. Cudzinec s poskytnutou doplnkovou ochranou je rovnako ako azylant oprávnený obrátiť sa na pomoc s integráciou na niektorú z organizácií, ktoré prostredníctvom Európskeho fondu pre utečencov realizujú projekty na podporu procesu integrácie osôb s určitou formou medzinárodnej ochrany na území SR.

V prípade, že Migračný úrad cudzincovi neudelí azyl ani neposkytne doplnkovú ochranu na území SR, má žiadateľ o azyl možnosť podať opravný prostriedok na Krajský súd v Bratislave alebo v Košiciach (v závislosti od miesta pobytu žiadateľa) a to do 30 dní odo dňa doručenie, resp. obdržania negatívneho rozhodnutia Migračného úradu.

V prípade, že žiadateľ o udelenie azylu obdrží iné rozhodnutie Migračného úradu ako napr.

• rozhodnutie o zastavení konania
• rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako neprípustnej
• rozhodnutie o zamietnutí žiadosti ako zjavne neopodstatnenej

mal by čo najskôr vyhľadať právnu pomoc z dôvodu, že lehoty na podanie opravného prostriedku sú pri týchto druhoch rozhodnutia kratšie.

Pre bližšie informácie môžete poslať dotaz prostredníctvom ONLINE právnej poradne alebo si dohodnúť konzultáciu v Lige za ľudské práva.

V rámci projektu „Právna pomoc v azylovom konaní na území SR a azylová klinika IV“ a projektu „Právna a integračná pomoc azylantom a cudzincom s doplnkovou ochranou“ financovaných z Európskeho fondu pre utečencov právnici a advokáti Ligy za ľudské práva poskytujú právne poradenstvo žiadateľom o udelenie azylu ako aj azylantom a cudzincom s poskytnutou doplnkovou ochranou na území SR. Liga za ľudské práva z týchto projektov zabezpečuje aj individuálne sociálne a integračné poradenstvo a týmto spôsobom hľadá optimálny postup pri integrácii klientov na území SR, a to aj v spolupráci s partnerskými organizáciami poskytujúcimi asistenciu pri integrácii azylantov a osôb s doplnkovou ochranou.