Stanovisko k podpore ubytovania odídencov a odídenkýň
Liga za ľudské práva sa dlhodobo venuje poskytovaniu právneho poradenstva utečencom, cudzincom a odídencom na Slovensku. Týmto stanoviskom by sme chceli poukázať na súčasnú nepriaznivú situáciu v súvislosti s plošným znížením príspevkov za ubytovanie odídencov a odídenkýň z Ukrajiny.
Od 1. marca 2024 došlo k významnému zníženiu príspevkov, ktoré sú poskytované slovenským ubytovateľom a vlastníkom nehnuteľností za ubytovanie odídencov a odídenkýň. Týmto krokom výška príspevkov dosiahla úroveň, ktorá často nepokrýva ani režijné náklady na prevádzku ubytovacích zariadení, príp. bytov a rodinných domov. Už vôbec nedosahuje trhové ceny bývania, osobitne nie vo veľkých mestách, kde sa usídlila väčšina ľudí utekajúcich z Ukrajiny.
Výrazným znížením príspevkov vytvoril štát také právne aj faktické prostredie, keď je na jednej strane ubytovateľ/vlastník nehnuteľnosti nútený žiadať od odídenca doplatok, pokiaľ chce pokryť všetky náklady, príp. aj dosiahnuť primeraný zisk, a na druhej strane je odídenec nútený platiť mu takéto doplatky, ak nechce prísť o strechu nad hlavou.
Rozumieme snahe štátu podporovať motiváciu odídencov a odídenkýň začleniť sa do bežného života a podieľať sa na zabezpečovaní základných životných potrieb aj z vlastných zdrojov. U tých, ktorí sú schopní vlastnými silami si zabezpečiť pravidelný príjem v dostatočnej výške, je takýto postup opodstatnený. Pri tomto kroku štátu sa však, žiaľ, nemyslelo na potreby zraniteľných osôb, ktoré si bez vlastného pričinenia nie sú schopné zabezpečiť príjem dostatočný na pokrytie nákladov na dôstojné bývanie. Ide napríklad o ťažko zdravotne postihnuté osoby a osoby, ktoré sa o ne musia celodenne starať, osamelých rodičov s maličkými deťmi, osamelých seniorov, maloleté deti bez sprievodu, mnohodetné rodiny s maličkými deťmi a podobne.
Občianske organizácie boli informované o viacerých prípadoch, keď ubytovatelia alebo vlastníci bytov hrozia ubytovaným odídencom povinnosťou vysťahovať sa, pokiaľ nepristúpia k doplácaniu za bývanie nad rámec štátnych príspevkov. Skutočne im tak hrozí, že skončia "na ulici". Situáciu považujeme za mimoriadne nepriaznivú, s možnosťou jej ďalšieho zhoršenia.
Ako veľmi problematickú vnímame aj skutočnosť, že štát pristúpil k významnému zníženiu príspevkov bez toho, aby tento stav reflektoval v súvisiacej legislatíve. Kým prevádzkovatelia ubytovacích zariadení (v rámci schémy pod Ministerstvom dopravy SR) môžu podľa zákona žiadať od odídencov a odídenkýň doplatky aj popri príspevkoch od štátu legálne, v prípade vlastníkov bytov a rodinných domov, ktorí nepodnikajú (v rámci schémy pod Ministerstvom vnútra SR), je situácia iná. Aktuálny právny stav im neumožňuje legálne od odídencov žiadať doplatky za ubytovanie popri poberaniu príspevkov od štátu. Štát ich tak nespravodlivo tlačí do voľby medzi dvoma "zlými" možnosťami - buď u nich umožnia odídencom bývať len za trhové ceny a bez využitia štátneho príspevku, čím sa celkom vylúči dostupné bývanie pre zraniteľné osoby, alebo budú naďalej poberať príspevok od štátu a popri tom žiadať doplatky od odídencov, čím však porušia zákon o azyle.
Radi by sme tiež upozornili na skutočnosť, že schémy pomoci v aktuálne zníženej sume budú podľa platnej a účinnej úpravy poskytované len do konca tohto mesiaca. Štát prostredníctvom niektorých jeho predstaviteľov deklaruje snahu o ich predĺženie, no konkrétne legislatívne kroky zatiaľ neregistrujeme. V tejto súvislosti upozorňujeme, že Slovenská republika má pozitívny záväzok zabezpečiť odídencom a odídenkyniam prístup k vhodnému ubytovaniu alebo peňažné prostriedky na jeho získanie, ktorý vyplýva okrem iného z čl. 13 tzv. smernice o dočasnej ochrane (2001/55/ES).
Ako problematickú napokon hodnotíme aj skutočnosť, že novely príslušných nariadení vlády SR, ktorými došlo k zníženiu príspevkov štátu za ubytovanie odídencov, boli zverejnené v Zbierke zákonov len 3 dni pred nadobudnutím ich účinnosti. Štát tak neposkytol odídencom a odídenkyniam, ale ani osobám, u ktorých sú ubytovaní a ktorí príspevky od štátu poberajú, potrebný časový priestor na prípravu a riešenie ich situácie.
S ohľadom na uvedené skutočnosti vyzývame Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Ministerstvo dopravy Slovenskej republiky a vládu Slovenskej republiky, aby pri ďalších krokoch zohľadnili skutočnosti uvedené vyššie, navrhli, resp. prijali zodpovedajúce legislatívne zmeny a aby zabezpečili napĺňanie záväzku Slovenskej republiky podľa čl. 13 smernice o dočasnej ochrane pred 31. marcom 2024 aj po ňom, a to s osobitným dôrazom na ochranu zraniteľných osôb.
Liga za ľudské práva ponúka potrebnú súčinnosť v riešení aktuálnej situácie.
S úctou
Miroslava Mittelmannová, programová riaditeľka Ligy za ľudské práva