Podporte nás

Etické odporúčania pre novinárov pri písaní o migrácii

Nasledujúce tipy a odporúčania ponúkame ako svoj príspevok k zodpovednému formovaniu verejnej mienky o migrácii a integrácii a ako podklad na ďalšiu spoluprácu s médiami.
Fotografia: Raňajky s novinármi pri príležitosti predstavenia Etických odporúčaní pre novinárov 22.5.2018. Viac info tu

Základné princípy spracovania témy migrácie a integrácie cudzincov

  • nezávislosť, spravodlivosť, slušnosť a zodpovednosť:  najmä pri spracovávaní príbehu konkrétnej rodiny alebo jednotlivca je dôležité uvedomiť si, či zverejnenie príbehu potenciálne neohrozí niekoho z rodiny (samotný cudzinec/cudzinka si vzhľadom na neznalosť prostredia a kultúry nemusí vždy uvedomiť, aký môže mať zverejnenie príbehu neskorší vplyv na príbuzných – napr. deti v škole);
  • objektivita, neutralita a nestrannosť: informácie založené na faktoch z viacerých zdrojov – od cudzincov, štátnych inštitúcií a mimovládnych organizácií pôsobiacich v tejto oblasti – ktoré nepodporujú stereotypy a predsudky;
  • komplexnosť a súvislosti: informácie vnímané v širšom kontexte; pochopenie kultúrnych špecifík cudzincov;
  • „pravda“ resp. „pravdivosť“: zhoda poznania alebo tvrdenia s realitou, racionálne a neprotirečivé informácie čerpané a overené z viacerých nezávislých zdrojov, ktoré nutne podliehajú procesu kritického myslenia a formálno-logických myšlienkových operácií a do ktorého sa dôsledne zapája znalosť historických, prírodovedných, spoločenských a politických súvislostí.

Práca s cudzincami

Pre vyvážené informovanie je dôležité zahrnúť aj názor ľudí, ktorých sa táto téma týka – cudzincov prípadne organizácií, ktoré ich reprezentujú.
Odporúčame všímať si a prinášať aj pozitívne príbehy, postoje a názory cudzincov a zobrazovať ich ako súčasť spoločnosti, ako súčasť „my“.

Súčasťou férovosti a slušnosti je snaha dať v spoločenskej diskusii hlas ľuďom, ktorých sa téma týka – v prípade migrácie teda samotných cudzincov a cudziniek. Ich hlas a postoj by však mal zaznieť aj pri iných spoločensky dôležitých témach, ktoré sa týkajú aj ich (inklúzia). Príprava na rozhovor s cudzincom/cudzinkou môže byť špecifická vzhľadom na životnú situáciu, v ktorej sa nachádzajú, či kultúrne odlišnosti.

Tu je niekoľko rád, ktoré môžu byť nápomocné pri príprave na stretnutie s cudzincami a pri následnom spracovaní témy:

Pri príprave je dobré položiť si nasledovné otázky:
  • Akým jazykom hovorí?
  • Budeme si rozumieť alebo potrebujem tlmočníka?
  • Aký je jeho/jej príbeh? Odkiaľ pochádza? Aký je dôvod jeho/jej odchodu z krajiny pôvodu, resp. aké má dôvody na odchod z domova a usadenie sa na Slovensku?
  • Aká je politická, ekonomická a spoločenská situácia v jeho/jej krajine? - Ako sa dostal(-a) do krajiny? (v prípade nových cudzincov)
  • Aké sú jeho/jej práva a povinnosti ? Hrozí mu niečo v domovskej krajine?
  • Koho vo verejnej diskusii zastupuje? Hovorí sám/sama za seba alebo za určitú skupinu? Aká je to skupina? - Vzal(-a) som do úvahy aj názory ostatných, ktorí majú k téme čo povedať? Napríklad ak robím rozhovory všeobecne o situácii cudzincov, rozprával(-a) som sa aj so ženami a zohľadnil(-a) som ich názor? Ak sa téma týka detí – mám zahrnuté aj názory týchto detí?
  • Vysvetlenie priebehu rozhovoru a dôsledkov poskytnutia rozhovoru Je dobré uvedomiť si a rešpektovať kultúrne odlišnosti cudzincov a ponechať im ich osobný priestor. Cudzinec by mal mať dostatok času, aby novinára/novinárku spoznala potom sa sám rozhodol, či a v akom rozsahu mu/jej vyrozpráva svoj príbeh. Niekedy je vhodnejšie uskutočniť rozhovor až na neskoršom stretnutí. To, že cudzinci pochádzajú z odlišného sociálneho a kultúrneho prostredia, zároveň môže znamenať, že si nemusia byť vedomí dôsledkov medializácie. Na druhej strane niektorí môžu byť podozrievaví voči akejkoľvek forme moci – vrátane médií.
  • Prítomnosť kultúrneho mediátora a/alebo tlmočníka a sociálneho pracovníka Ak to okolnosti dovoľujú, je vhodné zvážiť asistenciu kultúrneho mediátora, tlmočníka alebo sociálneho pracovníka. Cudzinec a jeho rodina sa môžu nachádzať v situácii, v ktorej sú zraniteľní: mohli utrpieť fyzické zranenie či psychickú traumu, nachádzajú sa v novej krajine a prežívajú kultúrny šok, obávajú sa, či ich hostiteľská krajina prijme (najmä ak ide o žiadateľov o azyl alebo o obete obchodovania s ľuďmi). Dôveryhodná tretia osoba, ktorá pozná jeho kultúrne pozadie, môže uľahčiť vzájomnú komunikáciu a porozumenie medzi novinárom a cudzincom (podmienkou je súhlas cudzinca).
  • Poskytnutie anonymity Cudzinci často podmieňujú poskytnutie informácií zachovaním anonymity. Zverejnenie identity môže respondenta a jeho blízkych na Slovensku či v krajine pôvodu ohroziť na živote, pričom takéto nebezpečenstvo nemusí byť vždy na prvý pohľad zjavné (napr. krajina pôvodu je tisícky kilometrov vzdialená, respondent žije v SR vyše 10 rokov, rozhovor natáča regionálna TV stanica v slovenčine). Žiadosť o zachovanie anonymity by mala byť vždy dôsledne rešpektovaná s využitím všetkých dostupných technických prostriedkov. Zároveň je v takomto prípade nevyhnutné narábať citlivo s informáciami o krajine pôvodu, národnosti, štátnej príslušnosti, náboženstve a o (pobytovom) statuse cudzinca a zmeniť akékoľvek identifikačné údaje, ktoré by mohli viesť k odhaleniu jeho totožnosti. Aj keď respondent súhlasí so zverejnením svojej totožnosti, odporúčame uviesť len údaje, ktoré súvisia s témou príspevku. Osobitne citlivo je potrebné pristupovať k obetiam obchodovania s ľuďmi, k tehotnými ženám – cudzinkám alebo k maloletými cudzincom. Pri obetiach obchodovania s ľuďmi by v dôsledku odhalenia ich identity mohlo dôjsť k zmareniu vyšetrovania až k ohrozeniu obete. Pri deťoch všeobecne platí, že je potrebné osobitne zohľadňovať názor dieťaťa, jeho vyspelosť, ale aj jeho právo na anonymitu.

Práca so zdrojmi

S cieľom zabezpečenia objektívnych a nestranných informácií je dôležité overovať si údaje a dopĺňať informácie z viacerých nezávislých zdrojov – okrem rozhovoru s cudzincom/cudzinkou môžu byť zdrojom informácií relevantné štátne inštitúcie, medzinárodné alebo mimovládne organizácie, výskumníci a nezávislí experti na spracovávanú oblasť.

Novinár by mal pracovať s presnými, podloženými a aktuálnymi faktami, a najmä uvádzať informácie v kontexte. Do úvahy by mal brať: príčiny, súvislosti, fakty, názory dotknutých strán, dôsledky jednotlivých situácií, pričom by sa mal opierať o dôveryhodné štatistiky a údaje s uvedením príslušných zdrojov informácií.


Výber jazyka a použitá terminológia

Pri spracovaní tém migrácie a integrácie cudzincov je obzvlášť dôležité vyhýbať sa výberu jazyka, ktorý je diskriminačný, podporuje predsudky alebo stereotypy.

Zovšeobecňovanie a nesprávne pomenovanie môže podnecovať negatívne postoje k menšinám, nenávisť, nepriateľstvo a diskrimináciu a na strane menšiny degradovať jej členov, vyvolávať nepriaznivé pocity, vylúčenie zo spoločnosti, čím môže poškodiť celú komunitu cudzincov a vyvolať ich reakciu na takýto prístup. Informácia o pôvode, pohlaví, vierovyznaní, farbe pleti, národnosti, príslušnosti k etnickej menšine by mala byť použitá v súvislosti s jednotlivcom alebo skupinou ľudí len vtedy, ak je to v kontexte daného príspevku relevantné. Pri spracovaní tém migrácie a integrácie cudzincov je obzvlášť dôležité vyhýbať sa slovným spojeniam a vyjadreniam podporujúcim radikalizáciu.

Práve naopak, jedným zo strategických cieľov Koncepcie boja proti extrémizmu na roky 2015 – 2019 je posilniť odolnosť komunít a jednotlivcov voči nedemokratickým ideológiám a extrémizmu. Novinár by mal rovnako citlivo pristupovať aj k výberu terminológie. Výrazy ako napr. fundamentalista, etnické gangy, kriminalita migrantov (ako celku, bez nadväznosti na čin konkrétnej osoby) možno zvyšujú atraktivitu príspevku, ale majú negatívny vplyv na celkové vnímanie témy v spoločnosti.

Dôsledné rozlišovanie pojmov „cudzinec“, „migrant“, „imigrant“, „emigrant“, „azylant“, „utečenec“, „žiadateľ o azyl“ a pod. naopak prispieva k presnejšiemu a komplexnejšiemu informovaniu verejnosti. Užitočnou pomôckou v terminológii môže byť napr. Slovník pojmov z oblasti migrácie a azylu, ktorý spracovala Európska migračná sieť, alebo Základné pojmy v oblasti migrácie a integrácie cudzincov, vypracované Medzinárodnou organizáciou pre migráciu.

Na získanie základného prehľadu o téme utečencov a azylu môžete využiť e-learningový kurz Dajme šancu utečencom, ktorý vytvorila Liga za ľudské práva.

Zároveň dávame do pozornosti Etický kódex novinára schválený Slovenským syndikátom novinárov, ktorý v nadväznosti na svetové, európske a domáce etické kódexy obsahuje všeobecné etické štandardy a pravidlá správania sa novinárov.