Pri príležitosti vydania každoročnej správy Minority Rights Group International týkajúca sa oblasti trendov v oblasti vylúčených menšín a pôvodného obyvateľstva v roku 2019 sme organizovali diskusiu v anglickom jazyku na tému Klimatická zmena: jej dopady a klimatickí utečenci.
Diskusie sa zúčastnili predstavitelia organizácie Minority Rights Group International Carl Söderbergh (Director of Policy & Communications) a Anna Alboth (Media Programmes Coordinator), ako aj riaditeľka Ligy za ľudské práva Zuzka Števulová. Diskusia sa uskutočnila 27.6.2019 v Lab Cafe a tešíme sa, že pritiahla pozornosť verejnosti. Účastníci sa aktívne zapájali do diskusie a ostali s prednášajúcimi diskutovať aj po skončení podujatia.
Trendy správy na rok 2019 hovoria jasne: zmena klímy prispieva k nerovnostiam a obzvlášť významne ovplyvňuje menšiny a pôvodné obyvateľstvo
Každoročná správa s názvom “Minority and Indigenous Trends” sa tentokrát bližšie zaoberá vplyvmi, ktoré má zmena klímy na menšiny a pôvodných obyvateľov. Tí sú kvôli diskriminácii a vylúčeniu, ktorým čelia, obzvlášť zraniteľní.
Napriek tomu, že sa klimatická kríza týka všetkých krajín a spoločenstiev na svete, jej sociálne dopady prehlbujú nerovnosti najmä u tých, ktorí sú už dnes najviac na okraji. Menšiny a pôvodní obyvatelia už dnes pociťujú jej dopady - predtým ako sa prejaví aj u ostatných spoločenstiev.
Napriek tomu, že sa klimatická kríza týka všetkých krajín a spoločenstiev na svete, jej sociálne dopady prehlbujú nerovnosti najmä u tých, ktorí sú už dnes najviac na okraji. Menšiny a pôvodní obyvatelia už dnes pociťujú jej dopady - predtým ako sa prejaví aj u ostatných spoločenstiev.
Mnohé rodiny a celé spoločenstvá tak už dnes trpia dopadmi zmeny klímy, čo ich neraz núti opúšťať domovy a hľadať nový život kdesi inde, inde v krajine či v zahraničí. A obzvlášť sa to týka tých najzraniteľnejších, ktorí sú už beztak na okraji. Podľa odhadov len zmena klímy primäje v najbližších desaťročiach k migrácii viac než 140 miliónov ľudí. Ide napríklad o nasledovné prípady:
- Tradičný nomádsky spôsob života pastorálnych spoločenstiev zo subsaharskej Afriky, a zvlášť z krajín ako je Čad, kde je zmena podnebia veľmi citeľná, sa ocitá pod tlakom okolností, ako sú suchá, rozširovanie púští či chýbajúce zrážky. Meniace sa vzorce počasia a nedostatok zdrojov narušili tradičné migračné cesty týchto spoločenstiev a vystupňovali konkurenciu a konflikty s inými, usadenými spoločenstvami.
- Pre nízko položené ostrovné štáty v Tichomorí ako je napríklad Kiribati, predstavuje rastúca hladina existenčné ohrozenie ich bohatých kultúrnych a duchovných tradícií úzko spätých s ich domovom a pôdou. Čeliac negatívnym vyhliadkam plánuje vláda spomínaného ostrovného štátu Kiribati presídlenie celej svojej populácie. Ak sa tak aj týmto krajinám podarí odvrátiť humanitárnu katastrofu nadchádzajúcich desaťročí, ich unikátny spôsob života sa môže stratiť kvôli nútenému presídleniu.
Počas diskusie sme si taktiež vysvetlili, či možno hovoriť o klimatických utečencoch z pohľadu medzinárodného práva a ako môže medzinárodné spoločenstvo prispieť k tomu, aby títo ľudia nemuseli opúšťať svoje domovy.
Záznam z podujatia si môžete pozrieť tu.
Toto podujatie je podporené v rámci projektu Migračný kompas, ktorý realizuje Liga za ľudské práva, o.z. Nenávratný finančný príspevok je poskytnutý z prostriedkov Operačného programu Efektívna verejná správa z Európskeho sociálneho fondu.
