Čo je Liga za ľudské práva, aká je právna forma organizácie, ako je financovaná a na čo sa používajú tieto prostriedky? Na tieto a ďalšie otázky odpovedá riaditeľka Ligy Zuzana Števulová.
Čo je Liga za ľudské práva a aká je jej právna forma?
Liga za ľudské práva je občianske združenie. To znamená, že sme organizácia, ktorú si založili občania a občianky Slovenskej republiky ešte v roku 2005. Boli to všetko právnici, právničky, advokáti a advokátky, ktorí sa profesionálne venovali téme azylového práva a pomoci utečencom a cudzincom na Slovensku. Keďže nás táto téma veľmi zaujíma najmä z toho profesionálneho hľadiska, zaujíma nás dodržiavanie základných ľudských práv a špeciálne v prípade ak sa to týka ľudí, ktorí sú migrantmi alebo utečencami, rozhodli sme sa, že Ligu za ľudské práva budeme budovať ako občianske združenie, ktoré sa venuje práve poskytovaniu tejto bezplatnej právnej pomoci týmto ľuďom ako jej hlavnej činnosti, a že sa budeme snažiť dbať na to, aby práva a povinnosti týchto ľudí, ktoré sú na Slovensku upravované rôznymi zákonmi a predpismi, boli dodržiavané, a aby tieto zákony a predpisy boli v súlade jednak s našou ústavou, ale aj s rôznymi medzinárodnými dohovormi a európskymi predpismi. Preto sme založili Ligu za ľudské práva a budujeme ju ako občianske združenie.Aká je hlavná činnosť Ligy za ľudské práva?
Liga za ľudské práva sa venuje najmä poskytovaniu bezplatnej právnej pomoci, a to utečencom a žiadateľom o azyl, ktorí sú v azylovom konaní na území Slovenskej republiky. Takisto poskytujeme bezplatnú právnu pomoc a rady cudzincom, ktorí napríklad chcú prísť do Slovenskej republiky, chcú požiadať o vízum alebo o povolenie na pobyt, alebo cudzincom a cudzinkám, ktorí už na území Slovenskej republiky sú, majú udelené platné povolenie na pobyt, alebo si chcú svoj pobyt zlegalizovať alebo napríklad chcú požiadať o štátne občianstvo. Všetkým týmto ľuďom sa snažíme poradiť podľa nášho najlepšieho vedomia a svedomia a podľa našich skúseností. Riadime sa pri tom zákonmi Slovenskej republiky, právnymi predpismi Európskej únie a medzinárodnými dohodami a dohovormi. Okrem právnej pomoci, ktorú poskytujeme žiadateľom o azyl a cudzincom na Slovensku v azylovom konaní alebo v iných pobytových konaniach, sa venujeme tiež návratovej politike štátu. Znamená to, že chodíme do dvoch útvarov policajného zaistenia pre cudzincov, ktoré slúžia pre cudzincov, ktorí majú byť buď vyhostení z územia Slovenskej republiky alebo ktorí sú tiež žiadateľmi o azyl, pretože aj žiadatelia o azyl môžu byť v týchto zariadeniach umiestnení. Takéto zariadenia sú v Medveďove a Sečovciach na východnom Slovensku a naše právničky navštevujú obe tieto zariadenia približne každý týždeň alebo každý druhý týždeň podľa aktuálnej potreby. Rozprávajú sa tam so zadržiavanými cudzincami a cudzinkami a poskytujú im právnu pomoc. Napríklad im píšu správne žaloby proti rozhodnutiam o zaistení, alebo ich zastupujú na súde, alebo ich zastupujú v azylovom konaní, ak ide o žiadateľov o azyl.Aké sú ďalšie činnosti Ligy?
Okrem právnej pomoci sa venujeme aj celému radu ďalších činností. Keďže sa vyznáme v téme migrácie, azylu a integrácie, tak sa veľmi významným spôsobom venujeme práve vysvetľovaniu týchto tém. Snažíme sa, aby nielen verejnosť, ale aj experti a politici, pre ktorých možno táto téma kedysi nebola zaujímavá a nevenovali sa jej profesionálne, aby pochopili celé to fungovanie azylového a migračného práva nielen na národnej úrovni, ale aj na tej európskej a medzinárodnej. Preto veľa vysvetľujeme, tvoríme rôzne materiály, ktoré sa migrácii, integrácii a azylu venujú, prispievame napríklad do médií, zúčastňujeme sa vedeckých ale aj verejných alebo odborných konferencií, natáčame videá a podobne. Snažíme sa aj sledovať legislatívne zmeny a dôležité politické dokumenty, pretože naša právna činnosť nie je len o tom, že individuálne poskytujeme právnu pomoc konkrétnemu človeku, ale keď vidíme, že nejaký zákon alebo právny predpis je v rozpore s nejakým európskym právom alebo medzinárodným právom, alebo celkovo je viac škodlivý ako pozitívny, samozrejme sa snažíme o zmenu tohto zákona alebo predpisu alebo nejakej politiky. To znamená, že sa snažíme sledovať nové zákony, ktoré sa pripravujú na Slovensku, snažíme sa ich pripomienkovať normálnym zákonom upraveným legislatívnym procesom a snažíme sa vlastne, aby do tých zákonov a do tých dokumentov boli doplnené čo najlepšie predpisy alebo čo najlepšie práva a povinnosti našich klientov tak, aby to bolo v súlade s ich základnými ľudskými právami. Okrem toho sa venujeme výrazne téme integrácie. Pre nás je veľmi dôležité, aby ľudia, ktorí u nás dostanú azyl alebo doplnkovú ochranu, alebo ktorí u nás bývajú ako cudzinci na základe povolenia na pobyt, mali šancu začleniť sa do spoločnosti. Preto považujeme integráciu za veľmi dôležitú a v posledných rokoch sa venujeme najmä spolupráci so samosprávami. Vieme totiž, že v podstate to začlenenie sa do bežného života sa v skutočnosti deje na tej najnižšej úrovni, to znamená v mestách, na uliciach, v obchodoch, teda tam, kde sa ľudia bežne stretávajú a komunikujú. Je pre nás preto dôležité, aby mestá na Slovensku, do ktorých prichádzajú cudzinci, mali vytvorené podmienky pre to, aby sa títo ľudia mohli jednak oboznámiť s fungovaním spoločnosti, fungovaním mesta, s tým, ako vlastne funguje u nás celkovo štátne a kultúrne a spoločenské zriadenie, a aby im mestá vedeli poskytovať služby, ktoré poskytujú aj ostatným obyvateľom. Aktuálne sa teda snažíme s týmito mestami pracovať tak, aby si vhodne nastavili svoje politiky vo vzťahu k cudzincom.Dôležité pre nás je aj to, či v tejto téme, ktorú sme na Slovensku začali a budovali a rozvíjame ju, budú pokračovať aj mladí právnici a právničky. Preto vedieme kliniku azylového práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity, cieľom ktorej je poskytnúť študentom a študentkám Právnickej fakulty možnosť prísť k nám na jeden rok na stáž a zistiť, aké to vlastne je a čo to znamená poskytovať právnu pomoc žiadateľom o azyl v azylovom konaní a cudzincom na Slovensku. Táto azylová klinika pozostáva jednak z teoretických hodín, kedy naša kolegyňa chodí učiť priamo na Právnickú fakultu do Trnavy, a jednak z praxe, ktorú vykonávajú študenti u nás priamo v našej kancelárii v Bratislave a niekedy aj Košiciach.
Kto Ligu financuje?
Našu činnosť v Lige za ľudské práva by sme samozrejme nemohli vykonávať bez peňazí, pretože máme dve pobočky - jedna je v Bratislave, druhá je v Košiciach, a v každej z týchto pobočiek pracuje niekoľko právničiek. V Košiciach konkrétne dve. V Bratislave sú to tri právničky, ďalej sú to dvaja finanční manažéri, jedna zamestnankyňa, ktorá sa venuje PR a ja ako riaditeľka našej kancelárie. Z oboch týchto kancelárií navštevujeme azylové zariadenia, to znamená kancelária v Košiciach navštevuje azylové zariadenie v Humennom, útvar policajného zaistenia v Sečovciach a častokrát aj azylové zariadenie v Opatovskej Novej Vsi. Kancelária v Bratislave zase navštevuje azylové zariadenie v Rohovciach, azylové zariadenie v Opatovskej Novej Vsi a útvar policajného zaistenia v Medveďove. Všetky právničky ďalej chodia skoro každý týždeň na nejaké súdne pojednávanie, pretože zastupujú cudzincov v konaniach o zaistení, kde sú veľmi krátke, niekedy len sedem dňové lehoty na podanie správnej žaloby a následne na vytýčenie pojednávania. Takisto majú aj azylové prípady. Okrem toho musíme z našich prostriedkov, ktoré máme k dispozícii, platiť aj prácu tlmočníkov, ktorých využívame niekoľko tlmočníkov z rôznych jazykov týždenne, najmä pretože s našimi klientmi po slovensky a väčšinou ani po anglicky komunikovať nemôžeme, ale musíme využívať tlmočenie z jazykov ako jazyk perzský, arabský, častokrát aj čínsky, vietnamský alebo iné podobné jazyky.Všetka táto práca je financovaná z projektov, ktoré máme rozpísané na vašej webstránke. Aby ste si to vedeli predstaviť, sú to projekty, ktoré sú sponzorované z veľkej časti Európskou úniou priamo z prostriedkov, ktoré sú určené na zabezpečenie činnosti v oblasti migrácie a azylu v rámci Európskej únie. To je Projekt právnej poradne pre azyl, ktorý začal v roku 2016 a skončí tento október v roku 2019. Jeho hodnota za tieto tri roky bola 300 000 EUR, ktoré sme použili na zabezpečenie činnosti kancelárie v Košiciach aj v Bratislave, najmä teda na poskytovanie právnej pomoci, dochádzanie do táborov, na zabezpečenie tlmočenia. Potom máme projekt, ktorý sa nazýva KapaCITY - podpora lokálnej integrácie migrantov, ktorého cieľom je práve pomoc samosprávam s nastavením politík vo vzťahu k cudzincom, ktorí žijú na ich území. Tento projekt je náš najväčší projekt, pretože trvá tri roky od roku 2018 do roku 2020. Ale okrem nás zahŕňa ďalších troch partnerov - Centrum pre výskum etnicity a kultúry, Nadáciu Milana Šimečku a občianske združenie Marginál. Okrem toho sú v ňom zapojené mesto Bratislava, Banská Bystrica a Trnava, Košický samosprávny kraj a Únia miest Slovenska. Čiže to je vlastne až sedem partnerov okrem nás. Tento projekt má na tri roky hodnotu 652 000 EUR, z ktorých sa platí činnosť veľkého počtu ľudí, ktorí sú zapojení práve do tohto tri roky trvajúceho projektu. Ďalším dôležitým projektom, ktorý máme a ktorý je podporený z prostriedkov Európskej únie, je projekt Migračný kompas. Ten trvá dva roky od roku 2018 približne od jeho polovice do začiatku roku 2020. Tento projekt je zameraný na územie Bratislavského kraja a jeho cieľ je najmä edukatívny a informačný, kedy chceme informovať ľudí a expertov práve o rôznych právnych predpisoch a pojmoch a správnom narábaní so slovami v oblasti migrácie, integrácie a azylu. Ale zaujímame sa aj o situáciu samotných cudzincov, ktorí na území Bratislavského kraja žijú, organizujeme pre nich rôzne podujatia, ktorých hlavným cieľom je zistiť, aké sú ich potreby, ale aj informovať ich o tom, aké majú práva a povinnosti ako obyvatelia samosprávy. Tento projekt je v hodnote približne 109 000 EUR za dva roky činnosti. Okrem toho sme partnerom na medzinárodnom projekte Ako efektívne informovať o rozvoji, menšinách a migrácii. Ten bude trvať do roku 2020 a jeho cieľom je poskytnúť novinárom materiál na písanie o migrácii najmä tým, že sprostredkúvame cesty do krajín, z ktorých migranti pochádzajú, alebo cez ktoré prechádzajú, kam majú možnosť ísť, majú možnosť vidieť, aké sú tam skutočne podmienky a napísať o tom článok alebo iný výstup pre naše médiá. To sú projekty, ktoré sú v drvivej väčšine spolufinancované alebo sponzorované výlučne na to určenými fondami Európskej únie, ktoré vykonáva a realizuje alebo sprostredkúva v prevažnej väčšine Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky. No a potom máme ešte dva granty, ktoré sú poskytnuté jednak Nadáciou otvorenej spoločnosti a potom americkou vládou. Americká vláda nám poskytla grant v hodnote 25 000 USD v trvaní jedného roka z fondu, ktorý je nazvaný po pani Julii Taft, ktorá sa zasadzovala celosvetovo o dodržiavanie práv utečencov. Z tohto grantu platíme práve tú právnu pomoc pre cudzincov umiestnených v útvaroch policajného zaistenia v Sečovciach a Medveďove. To znamená, že zabezpečuje, že právničky môžu do oboch útvarov pravidelne dochádzať, že majú dostatok času na venovanie sa klientom, ktorí sú tam umiestnení, na písanie žalôb, chodenie na súdy, že vieme zaplatiť tlmočenie, kedy pri každom človeku v podstate častokrát potrebujeme rôznych tlmočníkov, pretože sú tam zaistení ľudia z rôznych krajín a podobne. Tento projekt bude trvať jeden rok a skončí v septembri 2019. No a napokon je to inštitucionálny grant z prostriedkov Nadácie otvorenej spoločnosti, ktorý je tiež dvojročný, v hodnote 70 000 USD, pričom cieľom tohto grantu je podporiť činnosť našej kancelárie a organizácie všeobecne, najmä s cieľom podporovať informovanosť o téme migrácie a integrácie.
Náš ročný rozpočet je približne 215 000 EUR, ktoré idú v prevažnej väčšine samozrejme na mzdy zamestnancov a zamestnankýň, teda právničiek, ktoré poskytujú právnu pomoc, keďže naša organizácia sa venuje poskytovaniu služieb a nie vyrábaniu nejakých materiálov alebo výrobkov. Čiže preto je drvivá väčšina prostriedkov, ktoré máme, určená práve na mzdy.
Vypočujte si celú správu na našom video kanáli: