Pakt o migrácii a azyle vstúpil do platnosti
Táto reforma sa na Slovensku pretavila do nového zákona o medzinárodnej ochrane, ktorý nadobudol účinnosť 12. júna 2026, pričom úplne nahrádza doterajší zákon o azyle. Nová právna úprava okrem iného zavádza konanie o udelení medzinárodnej ochrany, postup pri poskytovaní dočasného útočiska, režim pobytu v azylových zariadeniach a zároveň zjednocuje európsku terminológiu. Zavádza sa tak pojem "žiadateľ o udelenie medzinárodnej ochrany" namiesto doterajšieho "žiadateľa o azyl" a "cudzinec s udelenou doplnkovou ochranou" namiesto "osoby s poskytnutou doplnkovou ochranou".
Z hľadiska ochrany základných práv a procesných záruk predstavuje najzásadnejšiu zmenu zavedenie osobitného azylového konania priamo na vonkajších hraniciach Európskej únie. V tomto zrýchlenom režime musia byť žiadosti o medzinárodnú ochranu rozhodnuté v lehote do 12 týždňov, pričom vo výnimočných prípadoch sa táto lehota môže predĺžiť na 16 týždňov, a to vrátane odvolacieho konania.
Takto striktne nastavené lehoty však so sebou prinášajú vážne systémové riziká. S krátkosťou procesných lehôt priamo súvisí aj nedostatok času na riadnu identifikáciu zraniteľných osôb. Štátne orgány budú musieť v obmedzenom čase odhaliť špecifické potreby žiadateľov, vrátane psychických ochorení či prekonaných tráum, ktorých diagnostika si vyžaduje dlhodobejšie odborné posúdenie a prítomnosť kvalifikovaného tlmočníka. V prípade, že prístup právnikov, psychológov a sociálnych pracovníkov bude do zariadení na konanie o azyle na hraniciach administratívne aj fyzicky sťažený, proces identifikácie zraniteľnosti sa môže ešte viac ochromiť.
Pozitívne vnímame zavedenie bezplatného právneho poradenstva už v prvostupňovom konaní. Zákon umožňuje poskytovať toto poradenstvo aj skupinovo a prostredníctvom technických zariadení určených na prenos obrazu a zvuku. Takéto poradenstvo podľa zákona nevylučuje následne poskytnutie individuálneho bezplatného právneho poradenstva konkrétnemu žiadateľovi najmä prostredníctvom mimovládnych organizácií, preto je dôležité ich o tejto možnosti informovať.
Účinná právna pomoc pritom vyžaduje individuálnu, dôvernú komunikáciu a nemôže sa obmedziť na jednostranné odovzdávanie informácií. Skupinová forma nezaisťuje diskrétnosť, ktorá je nevyhnutná na to, aby žiadatelia o medzinárodnú ochranu mohli bez obáv hovoriť o citlivých aspektoch svojho prípadu, ako je prenasledovanie, mučenie či sexuálne násilie. Takáto forma navyše znemožňuje vybudovať potrebnú dôveru.
Pakt o migrácii a azyle zároveň zavádza princíp povinnej, no flexibilnej solidarity medzi členskými štátmi EÚ. Politická diskusia na Slovensku sa dlhodobo obmedzuje na odmietanie relokácií a finančných príspevkov, hoci bez týchto mechanizmov nebude spoločný systém funkčný. Predstavitelia Slovenskej republiky pritom už pred desiatimi rokmi počas predsedníctva v Rade Európskej únie sami presadzovali koncept takzvanej efektívnej solidarity, ktorá mala zahŕňať viaceré formy pomoci vrátane personálnej podpory, expertízy či technického zabezpečenia agentúry Frontex.
Bez spoločnej solidarity zostane bremeno migračných procesov výlučne na krajinách prvého vstupu, čo negatívne ovplyvní kvalitu azylového konania a dodržiavanie základných práv cudzincov.
Považujeme za dôležité, aby bol v každom jednom prípade garantovaný včasný a efektívny prístup k bezplatnej právnej pomoci. Pomôžete nám, ak podporíte našu činnosť.
