Toto je 13. ročník indexu Ľudia v ohrození, ktorý vytvorila organizácia Minority Rights Group International. Index stojí na indikátoroch získaných z dôveryhodných zdrojov a má slúžiť ako nástroj skorého varovania pred potenciálnymi budúcimi masovými ohavnosťami a krutosťami.
Ohrozenie masovým zabíjaním, genocídou a iným násilím rastie zvlášť v krajinách, ktorých vlády sa uchyľujú k represívnym opatreniam s cieľom potlačiť disent. Vyplýva to z najnovšej dátovej analýzy, ktorú spoločne vypracovali organizácie Minority Rights Group International a Ceasfire Centre for Civilian Rigths.
Cieľom analýzy známej aj ako Index Ľudia v ohrození je identifikovať tie krajiny sveta, v ktorých ľuďom hrozia genocídy, masové zabíjanie a systematické násilné represie. Tohoročný index ukazuje, že úroveň ohrozenia stúpla predovšetkým v krajinách, v ktorých sa čoraz viac presadzuje autoritárske zriadenie a útlak médií a občianskej spoločnosti, čo stále viac a viac definuje postoje vlád k miestnej opozícii.
“Tohoročný prieskum podčiarkuje fakt, že dnes sú kľúčovým prispievateľom k masovému zabíjaniu a inému násiliu represívne reakcie vlád,” hovorí Claire Thomas, výkonná riaditeľka Minority Rights Group International. “V čoraz vyššej miere sú riziku vystavené nielen ľudia v zlyhaných štátoch, v ktorých vlády nedokážu alebo nechcú chrániť vlastné obyvateľstvo, ale aj tam, kde vlády používajú nimi vnímané hrozby ako ospravedlnenie zásahu proti špecifickým skupinám ako aj občianskej spoločnosti ako takej,” dopĺňa Claire Thomas.
Napríklad v Etiópii vláda použila násilie, aby potlačila silnejúce protesty v marginalizovanom regióne Oromia. Bezpečnostné zložky v snahe potlačiť politickú opozíciu zabili počas roka viac než 1000 protestujúcich a zatkli desiatky tisíc ďalších. Vo februári v krajine vyhlásili stav ohrozenia, ktorý viedol k zavedeniu mnohých obmedzení slobody prejavu a zhromažďovania. Nestratilo sa pritom ani svojvoľné zadržiavanie a mučenie oponentov.
Stupeň ohrozenia vzrástol aj v Turecku, kde sa prezidentovi Recepovi Tayyipovi Erdoganovi darí konsolidovať moc prostredníctvom masových čistiek medzi novinármi, verejnými predstaviteľmi a učiteľmi. Čistky nasledovali po zlyhanom pokuse o puč v roku 2016. Turecké armádne sily sa tiež opakovane dostali do stretov s bojovníkmi Kurdskej strany pracujúcich, predovšetkým v regióne Diyarbakir. To viedlo k rozsiahlemu presídľovaniu obyvateľstva a civilným stratám, ktoré sa obzvlášť dotkli tamojšej kurdskej komunity.
Podobný vzorec môžeme nájsť vo Venezuele, ktorá takisto poskočila v rebríčku Ľudia v ohrození po tom, ako vláda pod vedením Nicolasa Madura násilne potlačila protesty proti nej.
Neštátne ozbrojené skupiny hrali ústrednú rolu v eskalácii konfliktu vo viacerých krajinách, ktoré sa vedno nachádzajú vysoko v rebríčku. Ide napríklad o Afganistan, Demokratickú republiku Kongo (DRC) a Somálsko, kde sú hnané politickým súperením, extrémistickými ideológiami a pretekmi o prístup k zdrojom.
Napríklad Niger zažíva výrazné otrasy ako dôsledok pokračujúceho násilia spojeného s povstaním ozbrojenej skupiny Boko Haram. V marci tohto roku vláda Nigeru vyhlásila stav ohrozenia v západných oblastiach na hraniciach s Mali a spustila veľkú vojenskú operáciu. Stalo sa tak po tom, ako ozbrojenci zaútočili v regiónoch Tillabéry a Tahoua. Minulý rok boli v krajine počas vládneho záťahu proti disentu zatknuté stovky novinárov, protestujúcich a opozičných politikov.
V Iraku a Líbyi, ktoré obe figurujú v rebríčku veľmi vysoko, bola hrozba od tzv. Islamského štátu (IS) zrejme potlačená, no rozšírenie iných milícií vystavuje obyvateľov ohromnému riziku.
“Odpovede medzinárodného spoločenstva na hrozby proti civilistom sa pohybovali na škále od nečinnosti až po katastrofálne vojenské intervencie. Oba prístupy však zhoršili situáciu v mnohých krajinách,” povedal Mark Lattimer, riaditeľ organizácie Ceasefire Centre for Civilian Rights.
Napríklad v Mjanmarsku sa nedávne udalosti spojené s násilným presídľovaním príslušníkov menšiny Rohingov stretli len so slabou odozvou medzinárodnej komunity a nedá sa očakávať, že sa presídľovanie podarí vyriešiť niekedy v blízkej budúcnosti. A v Sýrii, ktorá sa opätovne umiestnila na samom špici rebríčka, prispela pomoc ponúknutá Asadovmu režimu z Iránu a Ruska k prudkému nárastu civilných úmrtí, zatiaľ čo bombové útoky medzinárodnej koalície proti IS takisto viedli k nezistenému množstvu civilných obetí.
Možnosti rozhovorov:
- Claire Thomas, dočasná výkonná riaditeľka Minority Rights Group International (Londýn, Veľká Británia)
- Mark Lattimer, výkonný riaditeľ Ceasefire Centre for Civilian Rights (Londýn, Veľká Británia)
- Predstavitelia menšín z krajín zobrazených v indexe
- Pre záujemcov o rozhovory v slovenčine kontaktujte Ligu za ľudské práva, ktorá je partnerskou organizáciou Minority Rights Group International
Stiahnite si plnú verziu globálneho rebríčku Ľudia v ohrození aj s doplňujúcimi poznámkami.
Minority Rights Group International je vedúca medzinárodná ľudskoprávna organizácia, ktorej cieľom je zaistiť práva etnických, náboženských a jazykových menšín a pôvodných obyvateľov. Pracujeme s viac než 150 partnermi vo viac než 50 krajinách.
Pre viac informácií a kvôli získaniu kópie tohoročnej správy People under Threat Index, alebo kvôli zaisteniu rozhovoru, prosím kontaktujte:
Anna Alboth – MRG Office Europe (Budapešť, Maďarsko)
E: anna.alboth@mrgmail.org
T: +36 70 62 54 315
Twitter: @MinorityRights #PUT_18
Alebo v prípade slovenčiny a sprostredkovania podkladov od partnerov z Veľkej Británie prosím kontaktujte:
Peter Ivanič - Liga za ľudské práva
M: +421 910 177779
E: ivanic@hrl.sk