Podporte nás

Anna Barseghyan: Kultúrna mediácia na Slovensku


Fotografia: Anna Barseghyan

Moje skúsenosti

Počas nedávneho stretnutia sa ma niekto spýtal, čo robím v Lige za ľudské práva, na čo som odpovedala, že pracujem ako kultúrna mediátorka v Bratislave. Nielenže som to musela niekoľkokrát zopakovať, ale musela som aj vysvetliť, o čo ide. Bohužiaľ som so sebou nemala Príručku pre kultúrneho mediátora a tak som jej len vysvetlila, že mediátor je ako most. Usmiala sa na mňa, ale určite tomu neporozumela. V posledných rokoch sa pravdepodobne do podobnej situácie na Slovensku dostalo mnoho kultúrnych mediátorov. Preto som prišla s myšlienkou preskúmať túto oblasť, aby som pomohla tým, ktorí potrebujú viac informácií v tejto sfére.
 
Kultúrny mediátor - všeobecná príručka bol prvý dokument, ktorý som od HRL dostala, aby som sa dozvedela o svojich povinnostiach. Táto pozícia bola otvorená v HRL v roku 2018 na pomoc projektu KapaCITY.[1] Cieľom tohto projektu bolo poskytnúť samosprávam na Slovensku nástroje a zručnosti pre úspešnú integráciu migrantov. Medzi moje povinnosti patrilo zhromaždenie a údržba databáz týkajúcich sa integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín, vývoj nových alebo revízia existujúcich integračných plánov pre štátnych príslušníkov tretích krajín na lokálnej úrovni, organizovanie kultúrnych a vzdelávacích podujatí, aktivít prispievajúcich k integrácii cudzincov a mnohé ďalšie. 
 
Popri mojej práci som sa pokúsila urobiť prieskum medzi ľuďmi, ktorí pracujú ako kultúrni mediátori a medzi organizáciami, ktoré ich na Slovensku zamestnávajú.
 
Definícia
 
Aká je správna definícia kultúrneho mediátora? Je to nový predmet, ktorý sa zatiaľ nevyučuje na školách a ani veľmi na univerzitách. Ja osobne som novinárka, nijako špeciálne som neštudovala kultúrnu mediáciu, iba jednoducho využívam svoje komunikačné schopnosti a skúsenosti v mediálnej oblasti.
 
Na Wikipédii je kultúrna mediácia opísaná ako profesia, ktorá skúma kultúrne rozdiely medzi ľuďmi, a tieto poznatky využíva na riešenie problémov. Podľa Wikipedie je kultúrna mediácia jedným zo základných mechanizmov výslovne podporujúcich ľudský rozvoj, a to podľa kultúrno-historickej psychologickej teórie Leva Vygotského, ktorú následne rozvinuli mnohí jeho nasledovníci po celom svete.[2]
 
Začala som hľadať informácie a literatúru na slovenských online platformách o štúdiách kultúrnej alebo medzikultúrnej mediácie a objavila som SIMARS[3] - Slovenský inštitút pre mediáciu a alternatívne riešenie sporov. „Konflikty nekonfliktne“, tvrdia. Je to pravdepodobne jeden z najlepších a najkratších popisov mediácie, aký som kedy počula. SIMARS navrhuje podporu v rôznych problémových situáciách, v ktorých vystupuje ako mediátor, a navrhuje rôzne druhy výcvikov pre budúcich mediátorov. Táto oblasť sa čoraz viac rozvíja, nakoľko mediátori riešia vďaka svojej znalosti zákonov rôzne problémy v oblasti štátnej správy, škôl, univerzít a iných. Aj keď mnohí mediátori sú právnici a bývalí sudcovia, čoraz častejšie sa na celom svete mediátormi stávajú práve ľudia s iným vzdelaním[4].
 
Ale vráťme sa ku kultúrnej mediácii, ktorá je iba jednou časťou všeobecnej mediácie.
 
Mediátor František Kutlík, prezident spoločnosti SIMARS, vydal niekoľko kníh o mediácii a vo svojej knihe “Interkultúrna mediácia a riešenie konfliktov pri práci s cudzincami“ sa domnieva, že základným predpokladom boja proti predstave nebezpečenstva a hrozby rozmanitosti je budovanie kultúrno-etnicko-náboženského porozumenia a empatie. Inými slovami, je potrebné naučiť ľudí z jednej kultúry, etnickej príslušnosti a náboženstva vcítiť sa do myslenia, spôsobu života, tradícií a zvykov ľudí z inej skupiny.
 
Jednou z disciplín, ktorá má ambíciu pomôcť a zapojiť sa do tohto procesu, je práve interkultúrna mediácia so širokospektrálnym uplatnením.[5]
 
Ako sa stať kultúrnym mediátorom?
 
Môj krátky výskum ukázal, že kultúrna mediácia nie je samostatnou profesiou a mnoho európskych univerzít ju ponúka ako odbor v spojení s lingvistikou. Napríklad Univerzita Ca 'Foscari v Benátkach ponúka bakalársky študijný program v odbore lingvistika a kultúrna mediácia.[6] Ďalšia univerzita, SOAS University of London ponúka magisterský študijný program v odbore prekladateľstvo v kombinácii s tréningom praktických prekladateľských schopností a/alebo kultúrnej mediácie[7] s výučbou teórií a metód prekladu.
 
Na Slovensku zahájila katedra jazykov na filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela[8] v spolupráci s mestom Banská Bystrica nový výberový predmet „pomoc cudzincom“. Od apríla 2020 sa naň mohli študenti prihlásiť. Tento predmet bol inšpirovaný iným predmetom, „kultúrne a spoločenské začlenenie zahraničného študentstva“, ktorý sa na filozofickej fakulte Univerzity Mateja Bela vyučuje od školského roku 2019/2020.
 
Fakulta tiež ponúka dva predmety, bakalársky „integrácia osôb z cudziny v praxi“ a magisterský „implementácia znalostí pri integrácii osôb z cudziny“. Lujza Urbancová, prodekanka pre medzinárodné vzťahy na Filozofickej fakulte, tvrdí, že na bakalársky predmet bolo prihlásených 18 študentov, z toho 15 študentov ho začalo študovať a na magisterský predmet sa zapísali 7 študenti a všetci ho aj študovali.
 
Lujza Urbancová vysvetľuje aj, prečo zaviedli výučbu týchto predmetov. „Počet zahraničných študentov na našej fakulte stúpa. Preto je potrebné ponúknuť im kvalitnejšie služby a sprostredkovať komunikáciu medzi slovenskými a zahraničnými študentmi aj mimo tried. Podporujeme medzi nimi komunikáciu prostredníctvom sociálnych sietí alebo emailov, ale o ich spolupráci a komunikácii nemáme žiadne dôkazy.
 
„O možnosti zavedenia tohto predmetu som sa zmienila na workshope KapaCITY. Gleb Fishchenko, zahraničný študent Univerzity Mateja Bela, vyjadril záujem o rozšírenie cieľovej skupiny a o prípravu tohto predmetu na pomoc cudzincom v meste. Predmet sme navrhovali spoločne. Ja som oficiálne za daný proces zodpovedná a pán Fishchenko pracuje so študentmi,“ pokračuje.
 
Predmet sa otvoril prvýkrát v septembri 2020 a prihlásili sa naň slovenskí aj zahraniční študenti. „Pri príprave predmetu sme očakávali, že sa zaregistrujú hlavne slovenskí študenti, ale neskôr sme si uvedomili, že cudzincom môžu pomôcť aj cudzinci, ktorí na Slovensku žijú už dlhšie,“ uzatvára Urbancová.
 
Lujza Urbancová navyše spomenula, že vo vyučovaní predmetu sa chystajú pokračovať, aj keď nevedia, koľko študentov oň bude mať záujem. Predmety sa budú vyučovať online alebo podľa zvolenej metódy - účastníci sa nemusia stretávať každý týždeň online, ale môžu sa stretávať v menších skupinách niekoľkokrát počas semestra. Dúfa, že tento predmet každý rok priláka viac a viac študentov.
 
Kultúrni mediátori pre projekt KapaCITY[9]
 
Daša Knošková, riaditeľka mimovládnej organizácie Marginal a koordinátorka KapaCITY, ktorá je zodpovedná za školenia o sociálnych právach migrantov, hovorí, že pre tento projekt zamestnali v Košiciach niekoľko kultúrnych mediátorov. Do konca projektu spolupracovali so zahraničným študentom Sayantanom Royom z Indie a s Eleonórou Ďurišinovou, Ukrajinkou, ktorá bola v minulosti študentka a teraz pracuje.
 
Sayantan pripravoval dotazník pre zahraničných študentov, informoval rôzne komunity cudzincov o informáciách súvisiacich s chodom štátnych inštitúcií a zhromažďoval údaje o potrebách cudzincov, zatiaľ čo Eleonora pomáhala s newsletterom a tiež s prekladom brožúr, uvítacích balíčkov, a s informáciami o COVID-19 atď. Porozprávala som sa s obidvoma.


Fotografia: Eleonora Ďurišinová
 
HRL: Kto je to kultúrny mediátor? Ako sa ním človek stane?
Eleonora Ďurišinová hovorí: „Kultúrny mediátor je akýmsi spojením medzi organizáciou poskytujúcou služby/asistenciu a komunitou, ktorá má z tejto pomoci úžitok. Kultúrny mediátor pomáha sprostredkovať informácie konkrétnej skupine ľudí zrozumiteľným a kultúrne citlivým spôsobom. Mediátor navyše pomáha identifikovať problémy, o ktorých organizácia nevie alebo sa s nimi predtým nestretla. Jedným z mnohých cieľov mediátora je zvýšiť záujem členov komunity a túžbu po spolupráci prostredníctvom slobodného dialógu.“
 
Eleonora verí, že každý, kto má chuť učiť sa nové veci a pomáhať, a je otvorený, sa môže stať kultúrnym mediátorom. „Verím, že pri tejto činnosti je veľmi dôležité konať neutrálne a nestranne, bez rozdeľovania ľudí do skupín a kategórií.“
 
Ďalej pokračuje: „Pre kultúrnych mediátorov nie sú k dispozícii žiadne kurzy alebo štúdium. Napriek tomu sa usilujem o absolvovanie rôznych doplnkových kurzov a školení, ktoré by pre mňa mohli byť užitočné, napríklad ohľadom prekladateľstva, psychológie alebo histórie. Pre správne tlmočenie nestačí mať dobrú slovnú zásobu. Je dôležité porozumieť kultúrnym špecifikám, byť nestranný, zostať objektívny a sprostredkovať informácie čo najpresnejšie a najsprávnejšie.“
 

Fotografia: Sayantan Roy

Podľa Sayantana Roya je kultúrnym mediátorom človek, ktorý sa pohybuje v skupinách s rôznymi kultúrami. KM pomáha cudzincom pri integrácii prostredníctvom analýzy údajov, vytváraním osobných vzťahov, organizovaním podujatí a podobne.
 
Sayantan hovorí: „Ak sa chcete stať kultúrnym mediátorom, mali by ste sa učiť o kultúrach a byť nestranný. Nadväzujte osobné vzťahy s rôznymi komunitami. Povedzte o ich problémoch miestnej samospráve a dajte im pocítiť, že sú dôležitou súčasťou spoločnosti. Pripojte sa k projektom mimovládnych organizácií alebo štátu týkajúcich sa kultúrnej mediácie.“
 
„Najväčšou výhodou kultúrnej mediácie je možnosť spoznávať nových ľudí,“ tvrdí Eleonora. „Mediátor je osoba, ktorá umožňuje nielen vyjadrenie akýchkoľvek názorov, ale podporuje aj ich vyhľadávanie. Rada sa učím pozerať sa na veci novým spôsobom a iným uhlom pohľadu, možno aj takým, ktorý som si nikdy nepredstavovala.“  Sayantan dodáva: „myslím si, že je to zaujímavá a veľmi zábavná práca pre každého výrečného a spoločenského človeka, ktorý rád komunikuje s ľuďmi, rieši ich problémy a pomáha im začleniť sa do spoločnosti.“
 
Na otázku, prečo sú kultúrni mediátori zvyčajne cudzinci a nie Slováci, odpovedá Eleonora: „Zahraničný kultúrny mediátor je zžitý s kultúrnymi špecifikami, ktoré mu umožňujú špecificky formulovať posolstvá, čo pomáha predchádzať nedorozumeniam alebo dokonca konfliktom. Rozdielne kultúry majú rôzne pochopenie mnohých faktorov, napríklad času –  Nemci prichádzajú na rokovania vždy včas, ale pre Španielov prísť s polhodinovým oneskorením nie je nič neobvyklé.“
 
Sayantan radí ľuďom, ktorí o kultúrnej mediácii veľmi nevedia. ale možno ich zaujíma, aby išli, stretávali sa s ľuďmi, snažili sa im porozumieť, zastupovať ich, riešiť ich problémy a poskytnúť im na Slovensku pocit domova.
 
Liga za ľudské práva
 
Pokiaľ ide o koncept kultúrnej mediácie, riaditeľka Ligy za ľudské práva Barbora Meššová vysvetľuje, že od začiatku svojej práce v Lige vnímali, že okrem právnych otázok potrebujú klienti pomoc aj pri riešení každodenných záležitostí. Zistili tiež, že systém integrácie nebol funkčný a nebral do úvahy individuálne potreby klientov. Cítili sme, že my ako právnici nestačíme,“ povedala Meššová. „Pojem “kultúrna mediácia” sme v tom čase ešte nepoužívali, ale začali sme angažovať dobrovoľníkov, ktorí chceli pomôcť ako sociálni pracovníci alebo s rôznymi problémami.“
 
HRL: Kedy a prečo sa v HRL prvýkrát objavili „kultúrni mediátori“? 
 
Barbora Meššová: "Základnými a nevyhnutnými asistentmi právnikov sú tlmočníci. Väčšinou sme museli najímať ľudí z komunity, ktorí neboli profesionálni tlmočníci. Zakaždým, keď sme takto prijali niekoho nového, museli sme ho zaškoliť a naučiť ho pravidlá etického správania počas tlmočenia. V roku 2014 sme namiesto ad hoc prenajímania tlmočníkov, prijali dvoch kultúrnych mediátorov, ktorí hovorili niekoľkými jazykmi. Obaja mali plné skúsenosti s migráciou a so Slovenskom, čo im umožnilo stať sa týmto „mostom“ medzi nami a našimi klientmi. Kultúrni mediátori nám umožnili rozvinúť náš model individuálneho manažmentu prípadov.“
 
HRL: Kto to bol? Prečo sú to väčšinou ľudia zo zahraničia?
 
Barbora Meššová: „To nie je nevyhnutne pravda. Našimi prvými sprostredkovateľmi boli, a doteraz sú našimi dobrými priateľmi, Barhum Nakhle, Slovák s arabskými koreňmi, ktorý má skúsenosti so životom vo viacerých arabských krajinách a Naima Abdi, Slovenka, ktorá pochádza zo Somálska. Boli to tlmočníci s pridanou hodnotou. Vďaka systémovej a dlhodobej práci s nimi, oni pochopili našu víziu a chápali, čo od klientov potrebujeme zistiť.“
 
„Boli najvhodnejšími kandidátmi na preklad informácii do oboch cieľových jazykov, nakoľko poznali aj slovenský, aj arabský, perzský alebo iný kultúrny a právny kontext. Pomohli nám lepšie pochopiť dôležité fakty, porozumieť našim klientom, ich motiváciám a vybudovať si s nimi lepšie vzťahy. Na druhej strane tiež motivovali našich klientov, aby nám, svojim právnikom, viac dôverovali. Ďalšou výhodou bolo to, že naši klienti často považovali kultúrnych mediátorov za príklad ľudí, ktorí žijú plne integrovaným životom na Slovensku. Umožnilo im to vidieť rovnakú perspektívu integrácie pre seba. Veríme, že inšpirovali viac našich azylových klientov k tomu, aby zostali na Slovensku, a tých, ktorí už boli v integračnom procese, aby začali na sebe tvrdšie pracovať.“
 
HRL: Koľko kultúrnych mediátorov má dnes HRL? Aká je presne ich náplň práce dnes?
 
Barbora Meššová: „V projekte KapaCITY sme spolupracovali so 4 mestami na Slovensku a chceli sme im ukázať výhody spolupráce s kultúrnymi mediátormi. Spolu s partnerskou mimovládnou organizáciou Marginal sme zamestnali kultúrnych mediátorov v Bratislave, Banskej Bystrici, Košiciach a v Trnave. Počas posledných 3 rokov sa do tohto projektu zapojilo 14 kultúrnych mediátorov z 10 rôznych krajín. Úlohou KM bolo osloviť miestne komunity cudzincov a samosprávy, aby spolupracovali. Kultúrni mediátori v projekte zhromažďovali informácie o miestnom obyvateľstve cudzincov, ich potrebách, šírili informácie o projekte a o úlohe samospráv, organizovali podujatia pre cudzincov alebo kultúrne podujatia, zapojili sa do budovania platforiem, pomáhali samosprávam komunikovať prekladaním informácií zo slovenčiny do cudzích jazykov a následne odovzdať odpovede samospráv cudzincom. Pomohli nám vyrobiť uvítacie balíčky a letáky v každej zapojenej samospráve.“
 
HRL: Pracujú u vás kultúrni mediátori na plný úväzok alebo je to práca, ktorú môžu ľudia robiť súbežne s nejakým iným zamestnaním? Je to bezplatné dobrovoľníctvo alebo platená práca?
 
Barbora Meššová: „Naša spolupráca s kultúrnymi mediátormi je v súčasnosti na čiastočný úväzok, na ad hoc pracovnej báze. Ale spolupracujeme aj s dobrovoľníkmi. Projekt KapaCITY je momentálne vo finále, ale dúfame, že naša spolupráca s kultúrnymi mediátormi bude pokračovať aj v budúcnosti. Už teraz uvažujeme o nových spôsoboch, ako ich zapojiť do nášho tímu. Taktiež veríme, že sme samosprávam ukázali výhody spolupráce s kultúrnymi mediátormi a čoskoro ich tiež začnú zamestnávať aspoň na čiastočný úväzok v prospech miestnych zahraničných komunít. “
 
Medzinárodná organizácia pre migráciu
 
Na Slovensku dnes existuje niekoľko ďalších inštitúcií, ktoré spolupracujú s kultúrnymi mediátormi. Jedným z nich je IOM - Medzinárodná organizácia pre migráciu.[10] Ich kultúrny mediátor Shrey Kadam pochádza z Indie a na Slovensku žije takmer 4 roky. Na školení organizovanom IOM sa naučil viac o úlohe kultúrneho mediátora a o najlepších spôsoboch riešenia situácií, v ktorých je potrebná medzikultúrna mediácia.


Fotografia: Shrey Kadam

Pre Shreya byť kultúrnym mediátorom znamená byť človekom reprezentujúcim komunitu. Taktiež musí kultúrny mediátor dobre rozumieť sociálnym a kultúrnym faktorom, ktoré ovplyvňujú život cudzincov a komunity okolo nich.
 
„Kultúrny mediátor je ako líder pre danú komunitu, ktorý je schopný pomôcť prekonať všetky vzdialenosti medzi touto komunitou a miestnymi jednotlivcami alebo organizáciami. Schopnosť porozumieť kultúrnym prekážkam a efektívne komunikovať s rôznymi skupinami ľudí je veľmi dôležitá,“ myslí si Shrey.
 
Skutočný záujem o prácu pre komunitu a o pomoc pri spoločenskej integrácii pomáha stať sa dobrým kultúrnym mediátorom, dodáva Shrey. Myslí si, že dobrá znalosť demografie a porozumenie kultúrnych a sociálnych bariér je tiež veľmi užitočné. „Dôležité je čo najskôr určiť, pre ktorú komunitu alebo skupinu ľudí, je kultúrny mediátor potrebný, a čo chceme prostredníctvom mediátora dosiahnuť. Okrem osobných kontaktov sú sociálne siete veľmi užitočné pri hľadaní ľudí, ktorí majú zručnosti a záujem o takúto rolu.“
 
Anna Shvachka pochádza z Ukrajiny a 3 roky pracuje ako kultúrna mediátorka pre IOM Slovensko. V tejto funkcii slúži ako spojovací mostík medzi Migračným informačným centrom - Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (MIC-IOM) a slovenskými migrantmi ukrajinského pôvodu.
 
Úlohou Anny, ako kultúrnej mediátorky, je zhromažďovať informácie o hlavných problémoch, ktoré majú ukrajinskí migranti v procese integrácie na Slovensku. Potom sformuluje požiadavky týkajúce sa najdôležitejších tém a posunie ich medzinárodným a slovenským organizáciám, ktoré pomáhajú migrantom integrovať sa a chrániť ich práva. „Mnoho takýchto otázok sa pretavilo do seminárov, kde sa migranti z Ukrajiny stretnú s odborníkmi na konkrétnu tému. Zorganizovalo sa napríklad stretnutie ukrajinských migrantov, pracovníkov továrne Samsung, so slovenským právnikom. Na tomto stretnutí im právnik vysvetlil ich práva na Slovensku. Vysvetľoval im, ako by mali správne uzavrieť pracovnú zmluvu, aká je minimálna mzda a maximálny pracovný čas, ako dlho môžu byť na dovolenke, či môžu sami zmeniť zamestnávateľa a ako to urobiť správne, ako dostať potvrdenie o práceneschopnosti, ako získať úrazové poistenie v prípade úrazu na pracovisku atď.“. Anna si myslí, že najdôležitejšou vecou, ​​ktorú by kultúrny mediátor mal urobiť, je pomôcť svojim krajanom nájsť správne a kompetentné odpovede na otázky, ktoré sú pre nich dôležité v súvislosti s ich novým životom na Slovensku.


Fotografia: Anna Shvachka
 
Okrem toho, že Anna pracuje ako kultúrna mediátorka pre IOM Slovensko, je anagažovaná aj v poskytovaní pomoci aj ukrajinskej komunite na východe krajiny, a to pomocou miestnych Ukrajincov, Slovákov, občanov ďalších krajín žijúcich na Slovensku a občanov žijúcich v susedných krajinách: v Rakúsku, Českej republike, Maďarsku a Poľsku. Na Facebooku založili skupinu dobrovoľníkov, vďaka ktorej koordinujú zber, prepravu a presun pomoci zo Slovenska na Ukrajinu. „Táto skupina sa rýchlo rozrastala, začali sme sa stretávať čoraz viac. Veľkým impulzom bol príchod zranených Ukrajincov na Slovensko za účelom liečenia a rehabilitácie. Spoločne sme ich navštevovali v nemocniciach, začali sme sa viac stretávať a skamarátili sme sa. Od Vianoc 2014 sme každú sobotu chodili na benefičné zhromaždenia do Starej Tržnice v Bratislave. Začiatkom roku 2015 sme oficiálne zaregistrovali našu charitatívnu nadáciu Ukrajina-Slovensko SME SPOLU v Ukrajine a na Slovensku.“
 
Zapájenie zástupcov komunít migrantov do aktivít IOM je jedným z kľúčových princípov plánovania a poskytovania služieb cieľovej skupine. Ich Migračné a informačné centrum (MIC) spolupracuje s kultúrnymi mediátormi, zástupcami zahraničných združení a komunít na Slovensku od roku 2006. Vďaka tejto spolupráci sú schopní skúmať skúsenosti migrantov s cieľom identifikovať spoločné a konkrétne služby, ktoré by reagovali na potreby migrantov.
 
Kedy sa pojem a chápanie „kultúrnej mediácie“ objavil na Slovensku po prvýkrát? Vedúca IOM na Slovensku Zuzana Vátraľová si myslí, že význam kultúrnej mediácie pri poskytovaní služieb migrantom vzrástol po roku 2004, po vstupe Slovenskej republiky do EÚ. Počet cudzincov na Slovensku začal pribúdať a existujúce medzikultúrne vzťahy ovplyvnili politiky prijímania a integrácie. Tento trend postupne viedol k rozvoju špecifických služieb, ktoré zohľadňujú kultúrnu alebo etnickú rozmanitosť obyvateľstva. Zavedenie kultúrne citlivej komunikácie formovanej mediáciou sa vníma ako nevyhnutné pre ochranu citlivého riadenia migrácie.
 
HRL: Kto boli prví kultúrni mediátori? Čo robili?
 
Zuzana Vátraľová, IOM: „Kultúrni mediátori zohrali dôležitú úlohu pri šírení informácií o službách MIC. Ďalej pôsobili ako neformálni zástupcovia komunít migrantov na Slovensku a organizovali multikultúrne verejné podujatia. Tieto udalosti umožnili majoritnej populácii spoznať kultúru migrantov v Slovenskej republike a zároveň umožnili komunitám migrantov zorganizovať vlastné kultúrne podujatia. IOM tiež použila mediátorov na zdieľanie dôležitých informácií pre migrantov a na zapojenie migrantov do navrhovania aktivít MIC.“
 
HRL: Aká je teda hlavná úloha kultúrneho mediátora?
 
Zuzana Vátraľová, IOM: „Úloha kultúrneho mediátora nebola oficiálne uznaná ani definovaná v žiadnom oficiálnom dokumente na Slovensku. Z našich skúseností uľahčujú komunikáciu a vzájomné porozumenie medzi rôznymi kultúrami, šíria povedomie a zvyšujú vnímanie všetkých zúčastnených strán v interkultúrnych otázkach, propagujú prístup k verejným službám a zlepšujú poskytované služby. Zistilo sa, že úloha kultúrneho mediátora je ústrednou v každodennej práci v rôznych službách.“
 
HRL: Ako sa môžete stať kultúrnym mediátorom na Slovensku? Kto sa považuje za kultúrneho mediátora?
 
Zuzana Vátraľová, IOM: „V predchádzajúcich rokoch organizoval MIC niekoľko školení pre kultúrnych mediátorov. Cieľom školení bolo vybaviť mediátorov vedomosťami a zručnosťami požadovanými pre kultúru mediáciu. Účastníci s rôznym zázemím a jazykovými schopnosťami skúmali úlohu a význam kultúrnej mediácie pri uľahčovaní komunikácie a porozumenia medzi rôznymi jednotlivcami a komunitami na Slovensku. Účastníci získali viac vedomostí o kultúrnych kompetenciách a komunikačných zručnostiach potrebných pre kultúrnych mediátorov, zatiaľ čo v druhej časti kurzu sa dozvedeli o konkrétnych otázkach týkajúcich sa fundraisingu a komunitného organizovania.“
 
MIC v súčasnosti spolupracuje s 10 kultúrnymi mediátormi. Kultúrni mediátori spolupracujúci s MIC organizujú komunitné podujatia, webové semináre a diskusie odrážajúce potreby komunít migrantov. Hlavným zameraním stretnutí komunity je poskytovanie dôležitých informácií týkajúcich sa pobytu, zamestnania a zlúčenia rodiny. Okrem toho zohrávajú kultúrni mediátori rozhodujúcu úlohu pri identifikovaní najrelevantnejších tém, otázok a aktuálnych výziev v ich komunitách. V roku 2020 kultúrni mediátori v IOMe usporiadali štyri webové semináre pre rôzne komunity migrantov reagujúce na pandémiu COVID-19.
 
Slovenská humanitná rada[11]
 
Ďalšou organizáciou na Slovensku, ktorá využíva kultúrnu mediáciu, je Slovenská humanitná rada. Dominika Nagyova, regionálna koordinátorka pre Bratislavu v projekte „Rifugio“, ktorý sa zameriava na poskytovanie integračných služieb osobám využívajúcich medzinárodnú ochranu, vysvetľuje, že mnoho nových klientov nevie hovoriť slovensky alebo žiadnym spoločným jazykom. Potrebná je preto pozícia kultúrneho mediátora. „Používanie formálneho prekladu pre klientov by nám neposkytlo viac informácií o krajinách pôvodu, kultúrnych rozdieloch a minimálnych nuansách v komunikácii,“ hovorí.
 
„Keď sme v januári 2020 začínali, vytvorili sme pozíciu kultúrneho mediátora. Hlavnou potrebou bolo mať ľudí, ktorí vedia tlmočiť a tak uľahčiť komunikáciu s klientmi, ktorí nehovoria ani slovensky, ani anglicky,“ dodáva Dominika Nagyová.
 
HRL: Kto sú títo kultúrni mediátori? Čo robia? Ako ste ich našli?
Dominika Nagyova: „Kultúrni mediátori pochádzajú z krajín, z ktorých pochádza aj väčšina našich klientov (Afganistan a Irak), takže vedia prekladať do paštčiny, dárčiny a arabčiny. Hľadali sme ľudí, ktorí (už) nie sú našimi klientmi, aby sme zabránili konfliktu záujmov. V Bratislave máme dvoch kultúrnych mediátorov, ktorí sú študentmi tlmočníctva. Zúčastňujú sa poradenských stretnutí, keď potrebujeme ich pomoc s prekladom  pre klientov. Poskytujú nám tiež svoje poznatky o kultúrnych konceptoch a klientom vysvetľujú kultúrne rozdiely medzi Slovenskom a krajinou ich pôvodu.“
 
Podľa Dominiky Nagyovej je schopnosť sprostredkovať komunikáciu medzi klientmi a projektovými pracovníkmi kľúčovým aspektom tejto pozície.
 
Autorka Anna Barseghyan,
 
Kultúrna mediátorka v Bratislave
Liga za ľudské práva

 

10 odporúčaní, ako sa stať (dobrým) kultúrnym mediátorom

1. Prihláste sa na kurzy súvisiace s kultúrnou mediáciou, ako sú napríklad kurzy komunikácie, lingvistiky alebo filozofie.
2. Spoznávajte rôzne kultúry a tradície.
3. Pripojte sa ku komunálnym, štátnym alebo mimovládnym projektom v oblasti kultúrnej mediácie.
4. Nadväzujte osobné vzťahy s rôznymi komunitami.
5. Organizujte podujatia a stretávajte sa s ľuďmi.
6. Zvyšujte záujem členov komunity a túžbu po spolupráci prostredníctvom voľného dialógu.
7. Prezentujte problémy komunít samosprávam a prebúdzajte v nich pocit, že sú dôležitou súčasťou spoločnosti.
8. Pokúste sa pochopiť kultúrne bariéry a efektívne komunikovať s rôznymi skupinami ľudí.
9. Konajte neutrálne a nestranne, bez rozdeľovania ľudí.
10. Dajte ľuďom pocit domova.


Článok vznikol a bol zverejnený v rámci projektu KapaCITY, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.


 
[1]https://www.hrl.sk/sk/co-robime/projekty/aktualne-projekty/kapacity-podpora-integracie-cudzincov-na-lokalnej-urovni-
[2] https://en.wikipedia.org/wiki/Cultural_mediation, Kultúrna mediácia, z Wikipedie, slobodná encyklopédia.
[3] https://simars.sk/, Slovenský inštitút pre mediáciu a alternatívne riešenie sporov.
[4] https://www.thebalancecareers.com/mediator-career-profile-2164296, “What Does a Mediator Do?”, Autor Sally Kane, August 22, 2019.
[5] František Kutlík, Interkultúrna mediácia a riešenie konfliktov pri práci s cudzincami 2019, Slovakia. SIMARS, z.z.p.p., Slovenský inštitút pre mediáciu a alternatívne riešenie sporov, Vydanie prvé, strana 13
[6] Ca' Foscari Univerzita v Benátkach, unive.it/pag/22994/.
[7] SOAS Univerzita v Londýne, https://www.soas.ac.uk/linguistics/programmes/ma-translation/
[8] https://www.umb.sk/
[9] https://www.hrl.sk/en/our-work/projects/projects/kapacity
[10] International Organisation for Migration
[11] http://www.shr.sk/, Slovenská humanitná rada, SHR.