Podľa štatistík Úradu hraničnej a cudzineckej polície P PZ ku koncu júna 2020 žilo na Slovensku vyše 145.000 migrantov, pričom vyše 88 tisíc z nich pochádzalo z krajín mimo Európskej únie.
Týchto 88 tisíc sa na Slovensku usadilo zhruba nejako takto. Aj podľa cudzineckých štatistík, aj podľa radov na Regrútskej ulici, kde je cudzinecká polícia, vidieť, že do Bratislavy je blízko zo všetkých kútov sveta. Odhadom, vyše 10 % obyvateľov hlavného mesta tvoria cudzinci.
Do Košíc a do Prešova majú blízko najmä Ukrajinci, ktorí tvoria najpočetnejšiu komunitu, takmer 40 tisíc cudzincov, čo je takmer polovica všetkých cudzincov z tretích krajín. Druhá najpočetnejšia skupina sú Srbi a tretia Vietnamci.
Čo ich na Slovensko láka? Práca, podnikanie, pobyt zahraničných Slovákov, zlúčenie rodiny, štúdium. Najčastejším dôvodom je práca, ku koncu júna 2020 pracovalo na Slovensku 74.000 cudzincov.
Špecifickou podmnožinou migrantov sú utečenci. Utečencom je ten, kto zo svojej krajiny musel odísť nedobrovoľne kvôli prenasledovaniu alebo vojnovému konfliktu. Na rozdiel od ostatných migrantov, utečenci to majú ťažšie, nemali čas sa na svoju cestu pripraviť, často nemajú ani len doklady totožnosti, nie to ešte víza alebo nostrifikované doklady o vzdelaní. Nemajú ochranu svojej krajiny a preto potrebujú osobitnú pomoc od hosťovského štátu. Ako to vyzerá na Slovensku s nimi?
Ku koncu júna 2020 požiadalo na Slovensku o azyl 85 cudzincov, vyhovelo sa 14tim, pričom ku koncu júna žilo na Slovensku 407 osôb s formou medzinárodnej ochrany, čo nepredstavuje ani pol percenta celkového počtu migrantov na Slovensku.
Viac informácií k migrácii a azylu nájdete v dokumentoch na stiahnutie nižšie.