Rozhovor s Annou Shvachkou, kultúrnou mediátorkou, zástupkyňou ukrajinskej komunity a líderkou humanitárneho občianskeho združenia na Slovensku,” SME SPOLU”
Fotka: Anna Shvachka
O Slovensku ako krajine, kde sa usadíme, som predtým nerozmýšľala
Pochádzam z najjužnejšej a najkrajšej časti Ukrajiny, z Krymu. Narodila som sa tam, spromovala na právnickej fakulte Národnej univerzity Tavrichesky a hneď po promóciách mi ponúkli prácu na rovnakej fakulte, na akej som študovala. Krátko na to som začala postgraduálne štúdium na Právnickej akadémii v Charkove, kde som sa presťahovala, ale stále som pracovala aj na Kryme.
V tom čase sa môj tradičný sedavý život zmenil a začal sa ten nomádsky. V deň obhajoby mojej dizertačnej práce mi ponúkli prácu v Kyjeve. Presťahovala som sa do hlavného mesta Ukrajiny, kde som až donedávna pracovala ako decentka na Kyjevskej právnickej univerzite, Ukrajinskej národnej akadémii vied. Už ako vedkyňa som sa stala stážistkou na Stredoeurópskej univerzite v Maďarsku a v Kanade (Univerzita v Toronte), takže aj pred príchodom na Slovensko som už mala skúsenosť ako emigrant v Budapešti a Toronte.
Spolu s rodinou sme prišli do Bratislavy v lete v roku 2014 kvôli tomu, že môj manžel tu bol vyslaný v rámci svojho zamestnania. Predtým sme nerozmýšľali o Slovensku ako o krajine, kde sa ja a deti usadíme.
Nestihla som vnímať kultúrny šok, či odlišnosti; po anexii Krymu ma primárne zaujímala pomoc ľuďom zasiahnutým konfliktom na Ukrajine, v ktorej som pokračovala aj zo Slovenska
V roku, kedy sme sa presťahovali na Slovensko, bola moja malá domovina Krym anektovaná. Mnoho mojich priateľov zo školy, príbuzných a kolegov začalo Krym opúšťať. A tak som tesne pred mojim odchodom z Ukrajiny začala s dobrovoľníctvom: úplne na začiatku s pomocou Krymanom a neskôr tým, ktorí trpeli v dôsledku vojny na Donbase. Zaneprázdnená svojimi projektami som nevenovala sťahovaniu veľkú pozornosť a po príchode do Bratislavy som hneď začala hľadať tunajších ľudí, ktorí boli ochotní spojiť sa a pomôcť Ukrajine. Preto som zo začiatku nezažila žiaden šok, ani len problém, spojený s adaptáciou a sťahovaním. Naopak, rýchlo som si našla nových priateľov, s ktorými nás nespájal len spoločný cieľ – pomôcť ľuďom zasiahnutým vojnou, ale aj s rovnakým pohľadom na svet.
Život na Slovensku je tu veľmi jednoduchý a pohodlný. Je tu bezpečne a je tu dobrá a dostupná infraštruktúra pre deti. Celkovo, lokálnu kultúru výchovy detí považujem za dobre vytvorenú: slovenská prirodzená zdvorilosť, zdržanlivosť a pokoj vytvárajú veľmi príjemnú atmosféru, v ktorej deti vyrastajú a vyvíjajú sa veľmi ľahko a prirodzene. Tiež, tu na Slovensku, sú deti učené starať sa o prírodu od ranného detstva – to je veľká výhoda, ktorú by sme sa my Ukrajinci mali tiež naučiť. Možno si stále neviem zvyknúť na fakt, že nikto sa tu neponáhľa. Na Ukrajine je rytmus života úplne odlišný, oveľa viac intenzívnejší.
Komplikovaný je však prístup k zdravotnej starostlivosti pre cudzincov, najmä ak potrebujete poradiť od špecialistov. Rovnako to nebolo jednoduché, najmä zo začiatku, so službami. Trvalo veky nájsť niekoho na malé opravy v domácnosti. S časom si človek zvykne, že je potrebné sa k takýmto odborníkom zapísať a dohodnúť si stretnutie vopred.
Pre tých, ktorí sa ešte len chystajú presťahovať na Slovensko odporúčam pripraviť sa vopred – predovšetkým naučiť sa jazyk. Navyše, je veľmi dôležité poznať spoľahlivé zdroje informácií o súčasných pravidlách pre získanie povolenia na pobyt, zamestnanie, štúdium či podnikanie. Bohužiaľ, na Ukrajine sú tieto informácie (o pravidlách na Slovensku) poskytované sprostredkovane a nie vždy objektívne.
Moje prežívanie lockdownu kvôli Covid-19 je veľmi náročné. Najmä keď sa zavreli školy a musela som na zoznam svojich povinností pridať online vyučovanie mojich dvoch synov. Najzložitejšou vecou počas jari (počas prvého lockdownu) bol pocit úzkosti, že nebudem mať žiaden čas ani energiu pre svoj vlastný rozvoj. Preto som veľmi rada, že teraz, počas druhého lockdownu, diaľkovo študujem Program pre rozvoj v oblasti pravidla zákona (PROLAW) na univerzite Loyola v Chicagu (USA). A aj keď moje obavy nezmizli, moje každodenné štúdium mi nedovolí myslieť si, že život len plynie a mrhám časom.
Ukrajinci a Slováci sme pomáhali spolu
Ako som už spomenula, už od mojich prvých dní na Slovensku, kedy som začala hľadať ľudí, s ktorými by som mohla pomôcť Ukrajine. V prvom rade to boli miestni Ukrajinci, Slováci a obyvatelia iných krajín sa postupne pripájali do kruhu dobrovoľníkov. Najprv sme vytvorili asistenčnú skupinu na Facebooku, vďaka ktorej sme koordinovali zber a transfer pomoci zo Slovenska na Ukrajinu (neskôr táto skupina vyrástla na FB stránku @UkraineSlovakiaSOS). Táto stránka sa rozvíjala veľmi rýchlo, stretávali sme sa častejšie a častejšie. Veľmi nás motivoval príchod zranených Ukrajincov na Slovensko, kvôli liečbe a rehabilitácii. Navštívili sme ich v nemocniciach, viac sme sa schádzali a stali sa z nás priatelia. Od Vianoc v roku 2014 sme chodili každú sobotu na charitatívne stretnutia v Bratislave, v Starej tržnici. Na začiatku roku 2015 sme zaregistrovali charitatívnu nadácia “Ukraine-Slovakia SOS“ na Ukrajine a neziskovú organizáciu Ukrajincov na Slovensku SME SPOLU.
Rýchlo sa v Bratislave rozšírilo, že Ukrajinci sa v sobotu schádzajú v Starej tržnici. Náš stôl s ukrajinskou vlajkou sa stal miestom týždenných stretnutí a stretnutí známych. Počas troch rokoch, kedy som stála pri našom stolíku v tržnici som stretla množstvo ľudí, z ktorých väčšina boli pôvodom Ukrajinci.
Fotka: Anna s kolegami z SME SPOLU
Novoprichádzajúci nachádzajú odpovede na otázky spojené s ich integráciou na Slovensku veľmi ťažko
Postupne sme okrem zbierania materiálnej pomoci a stretnutí na sociálnych sieťach začali s diskusiou o zásadných otázkach života tu na Slovensku. Ukrajinci, ktorí sa práve prisťahovali požadovali pomoc, hľadali odpovede na otázky spojené s ich integráciou v novej krajine. A tak som si uvedomila, že je medzi ukrajinskými migrantmi veľká potreba objektívnych informácii o pravidlách života na Slovensku. Ľudia hľadajú praktické rady ohľadne toho, kde a ako si nájsť prácu, ako zapísať dieťa do škôlky či školy, ako sa prihlásiť na slovenskú univerzitu, zaregistrovať sa u lekára, zažiadať si dôchodok, požiadať o iné sociálne výhody a podobne. Častejšie a častejšie si ukrajinskí migranti uvedomili potrebu chrániť svoje zákonné práva a záujmy. Ako kultúrny mediátor Ukrajincov na Slovensku by som s tým chcela pomôcť.
Už sú to tri roky odkedy som začala spolupracovať s IOM (Medzinárodná organizácia pre migráciu) na Slovensku ako kultúrny mediátor ukrajinskej komunity. V tejto role vystupujem de facto ako spojujúci prvok medzi Migračným informačným centrom IOM a slovenskými migrantmi ukrajinského pôvodu.
Fotka: Anna s bývalým prezidentom Andrejom Kiskom
Mojou úlohou ako kultúrneho mediátora je zhromažďovať hlavné problémy, ktorým ukrajinskí migranti čelia v procese integrovania sa v novej krajine, na Slovensku. Na základe toho formulujem požiadavky na najdôležitejšie témy a posúvam ich na medzinárodné aj slovenské organizácie, ktoré pomáhajú migrantom pri integrácii a tiež pri ochrane ich práv. Veľa z týchto otázok vyústia v semináre – stretnutia ukrajinským migrantov s expertmi na špecifické témy. Napríklad, sme zorganizovali stretnutie ukrajinských migrantov, zamestnancov v slovenskej továrni, s právnikom. Právnik im vysvetlil ich zamestnanecké práva na Slovensku.
Všetci pracovní migranti sa pýtajú na to isté. Ako ma byť napísaná správna pracovná zmluva, aká je minimálna mzda alebo koľko je maximálny počet pracovných hodín na Slovensku. Ako dlho môžete byť na dovolenke? Môžu pracovní migranti nezávisle meniť zamestnávateľa a ako to spraviť v súlade so zákonom? Ako získať nemocenské dávky? Ako získať poistné vyrovnanie v prípade úrazu na pracovisku, a podobne. Na týchto stretnutiach sa migranti môžu tiež právnika pýtať vlastné otázky. Bolo tam mnoho otázok. Vo výsledku bola diskusia veľmi aktívna, bola som veľmi spokojná s tým ako veľmi im to pomohlo.
Myslím si, že to je najdôležitejšia vec, ktorú môže kultúrny mediátor spraviť – pomáhať svojim krajanom nájsť správne a kvalifikované odpovede na dôležité otázky spojené s vytvorením nového života na Slovensku. Je veľmi dôležité pomáhať predovšetkým sociálne zraniteľným skupinám migrantov: mnohodetným rodinám, slobodným matkám, ľuďom s postihnutím, starším ľuďom a migrantom s nízkym príjmom.
Jednou z najpočetnejších a najzraniteľnejších skupín medzi ukrajinskými migrantmi, z môjho pohľadu, sú pracovní migranti. Ľudia, ktorí s pomocou prostredníkov z formálneho alebo neformálneho prostredia sem utekajú pracovať. Podobné skupiny pracujúcich migrantov zvyčajne žijú spolu a izolovane, vôbec nepoznajú jazyk a nemajú možnosti sa ho naučiť, a tak zažívajú mnoho problémom s integráciou na Slovensku. Veľmi často sú diskriminovaní, a tak je jedným z mojich hlavných cieľov, ako kultúrneho mediátora aj ako výskumného právnika v rámci programu PROLAW na univerzite Loyola v Chicagu, im pomôcť.
Anna Shvachka
Osobné výpovede cudzincov boli publikované v rámci projektu KapaCITY, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
