Liga za ľudské práva je občianske združenie, ktorého cieľom je presadzovanie transparentnej, dôstojnej a zodpovednej migračnej, azylovej a integračnej politiky a snaha o posilňovanie postavenia samotných cudzincov a utečencov.
Okrem mnohých ďalších projektov a aktivít sa Liga za ľudské práva v uplynulom období stala koordinátorom projektu KapaCITY. Spolu s ďalšími mimovládnymi organizáciami sa v rámci projektu snažili prispieť k zlepšeniu začlenenia zahraničných obyvateľov na regionálnej úrovni prostredníctvom zvyšovania personálnych kapacít a kompetencií zamestnancov samospráv. O tom, čo projekt priniesol sme sa zhovárali s riaditeľkou Ligy za ľudské práva Barborou Meššovou. Čo vás motivovalo realizovať projekt zameraný na integráciu cudzincov na úrovni miestnych samospráv? Je to pre zlepšenie integrácie cudzincov kľúčové?
Začnem tým, že integrácia na Slovensku nemá svojho pána. Štát rezignoval na celoštátnu politiku integrácie cudzincov, ktorú už roky nevyhodnocuje. Odbor migrácie a integrácie na Ministerstve práce, sociálnych vecí a rodiny SR takmer inštitucionálne zanikol. Zvýšená pozornosť štátu je venovaná iba integrácii cudzincov s medzinárodnou ochranou, čo je dobré, ale nie dostačujúce.
Na druhej strane treba povedať, že integrácia reálne prebieha najmä na miestnej úrovni. Cudzinec sa stáva súčasťou susedstva, pracoviska, školy. Samosprávy však ešte nemajú vytvorené dostatočné podmienky, aby sa vedeli začleňovaniu cudzincov účinne venovať. Cudzinci si teda pomáhajú prevažne svojpomocne a navzájom, alebo im pomáhajú ochotní domáci obyvatelia či rôzne podporné organizácie. Bez otvorenosti spoločnosti a pomocnej ruky miestnej komunity nie je možné plnohodnotné začlenenie cudzinca do nej. Preto je úloha samospráv zásadná.
Čo by sa malo na úrovni samospráv v tomto smere zlepšiť?
Treba povedať, že zatiaľ si mnohé samosprávy ešte plne neuvedomili, že zákon o obecnom zriadení nerobí rozdiely medzi občanmi SR a inými štátnymi príslušníkmi. Ako obyvateľov obce definuje všetky osoby s trvalým pobytom na jej území. Podieľať sa na samospráve oprávňuje aj osoby s prechodným pobytom. Samosprávy teda majú povinnosť plniť svoje úlohy aj vo vzťahu ku svojim zahraničným obyvateľom. V rozpoznaní tejto skutočnosti sú ešte vo svete samospráv značné rezervy.
Na to, aby sa veci mohli pohnúť vpred, je potrebné na samosprávnych úradoch vyčleniť ľudí, ktorí by sa venovali špecificky integrácii cudzincov. Mali by na to mať zodpovedajúce schopnosti a zručnosti, ale aj kompetencie, aby zadávali úlohy aj ostatným odborom na úrade. Dôležité je aj to, aby mali samosprávy základné informačné zdroje, ako napríklad na svojich web stránkach, aspoň v základných cudzích jazykoch, ale aj jedného – dvoch zamestnancov, s ktorými by sa zahraniční obyvatelia vedeli dohovoriť, napríklad po anglicky či rusky. To platí najmä v samosprávach, kde počet cudzincov prekročil 5 percent obyvateľstva.
Zo skúsenosti vieme, že väčšina samospráv sa dnes v cudzích jazykoch prihovára výlučne turistom. Zahraniční obyvatelia, ktorí sa v meste usadili, však potrebujú úplne iný typ informácií - o pravidlách a dianí v meste, o tom, ako si vybaviť potrebné administratívne záležitosti, ako fungujú služby mesta a pod. Zaujíma ich v podstate to isté čo Slovákov. Užívajú verejné priestranstvá, parkoviská, verejnú dopravu, ich deti chodia do škôl, škôlok, na ihriská, riešia zdravotné či sociálne otázky.
V neposlednom rade je výzvou pre samosprávy komunikovať tému migrácie a integrácie cudzincov s vlastnými obyvateľmi tak, aby v nich rozptýlili obavy a negatívne emócie, s ktorými sa migrácia v posledných rokoch automaticky spája.
Na ktoré z týchto oblastí ste sa zamerali v rámci projektu KapaCITY?
Vzali sme to dosť zoširoka. Na projekte KapaCITY spolupracovali štyri hlavné slovenské organizácie občianskej spoločnosti, a to Liga za ľudské práva, Centrum pre výskum etnicity a kultúry, občianske združenie Marginal a Nadácia Milana Šimečku. Každá z nich ponúkla zapojeným samosprávam – hlavnému mestu Bratislava, mestám Trnava a Banská Bystrica či Košickému samosprávnemu kraju – svoje know-how a skúsenosti z rôznych oblastí integrácie. Snažili sme sa ich tiež inšpirovať príkladmi dobrej praxe zo Slovenska, či z iných krajín, ktoré majú dlhodobú skúsenosťou s integráciou cudzincov.
Zistili sme, že samosprávy majú veľmi málo informácií o cudzincoch, ktorí na ich území žijú a naopak, cudzinci často nevedeli, čo môžu očakávať od samospráv. Preto sme v prvom kroku samosprávam ponúkli situačnú analýzu, aby vedeli, akých cudzincov majú na svojom území, aké sú ich potreby a očakávania. Následne sme spoločne cudzincov vzdelávali o kompetenciách a úlohách samosprávy.
Organizovali sme tiež rôzne vzdelávacie a tréningové aktivity zamerané na znalosť právneho rámca pobytu a integrácie cudzincov, špecifiká sociálnej práce s cudzincami či interkultúrne zručnosti. Pripomienkovali sme miestne politiky, aby zohľadnili aj potreby cudzincov a usilovali sme sa aj o zapájanie samotných cudzincov do tohto procesu. Cudzinci pomáhali aj pre realizácii rôznych kultúrnych podujatí a stretnutí, pokiaľ nám v tom nezabránila pandémia koronavírusu.
Ako pomohli tieto aktivity pri plánovaní a zlepšení integračných procesov na území samospráv?
Ak na začiatku projektu zo situačnej analýzy vyplynulo, že cudzinci a samosprávy o sebe nevedia, myslím, že sa začali vzájomne viac všímať a spolupracovať medzi sebou. Samosprávy už lepšie rozumejú tomu, že cudzinci sú rovnako obyvateľmi miest, podieľajú sa na výkone samosprávy, a môžu sa ocitnúť v akejkoľvek situácii rovnako ako občania SR. Špecifickými potrebami cudzincov sú jazykové a kultúrne bariéry, na ktorých prekonanie je potrebné pri plánovaní, ako aj poskytovaní verejných služieb, myslieť.
Tento fakt sa premietol aj do symbolickej politiky zapojených samospráv. Mám tým na mysli vyslanie pozitívneho odkazu smerom k cudzincom zo strany samosprávy, ktorá vo svojej pozícii hostiteľa začala udávať tón vzájomného spolužitia. Niekedy stačí jednoduché posolstvo cudzincom „vidíme vás, všímame si vás, vitajte, cíťte a správajte sa tu ako doma“. V spolupráci so samosprávami sme v tejto súvislosti pripravili akési „uvítacie balíčky“ pre zahraničných obyvateľov, ktoré ponúkajú novoprichádzajúcemu cudzincovi službu rýchlej orientácie v novom priestore a inštitúciách. Súčasťou symbolickej politiky sú aj pravidelné stretnutia vedenia samospráv s cudzincami, kde sa vytvára priestor na vzájomnú komunikáciu.
Najdôležitejšie poznatky z projektu a realizovaných školení sme premietli do obsahu vzdelávacieho webu www.kapacity.sk, ktorý by mal byť cenným zdrojom informácií pre samosprávy aj do budúcna. Vnímame projekt KapaCITY ako začiatok a chceli by sme inšpirovať aj iné samosprávy na Slovensku, aby sa vážnejšie venovali integrácii zahraničných obyvateľov na svojom území. Preto veríme, že čoraz viac zamestnancov samospráv bude hľadať a nachádzať odpovede na otázky týkajúce sa cudzincov na tomto webe.
Môžeme teda v najbližšej budúcnosti očakávať pozitívne zmeny v oblasti integračnej politiky miest na Slovensku?
Veríme, že to tak bude. Záverečná konferencia projektu KapaCITY bola pre nás signálom, že na to projekt vytvoril veľmi dobrý základ. Bola dôkazom, že veľa práce sa už urobilo, a to aj napriek tomu, že pandémia viaceré aktivity pribrzdila. Zapojené samosprávy prezentovali mnohé zaujímavé projekty, v ktorých veríme, že budú pokračovať. Viac, ako 230 účastníkov konferencie z radov zástupcov samospráv, štátnej správy, akademikov, odbornej verejnosti, či samotných cudzincov si vypočulo aj ďalšie príklady prointegračných iniciatív zo zahraničia a diskusia, ako aj spätná väzba, ktorú sme dostali, svedčia o tom, že táto téma je naozaj dôležitá. Sme si však vedomí aj toho, že masovejšia implementácia prointegračných politík môže byť spojená s viacerými výzvami.
Aké výzvy máte na mysli?
Samosprávam chýbajú finančné prostriedky na to, aby realizovali niektoré opatrenia, ako napríklad vytvorenie siete komunitných tlmočníkov a interkultúrnych pracovníkov, mutácie webstránok v cudzích jazykoch. Bude pre ne výzvou tieto prostriedky získať, či už z projektových zdrojov alebo z výnosu daní, ktoré aj cudzinci na Slovensku platia. Aj preto by mali samosprávy v rámci aktuálneho sčítania obyvateľstva klásť dôraz na to, aby sa im prihlásilo čo najviac obyvateľov aj prechodným pobytom, ktorí žijú na ich území, vrátane cudzincov. Mestá, ktoré na svojom území hostia vyšší počet obyvateľov so zahraničným pôvodom, by si mali vedieť vypýtať balík peňazí tomu zodpovedajúci.
Ďalšie výzvy môžu vyplývať z faktu, že migrácia je dnes na Slovensku často a priori rámcovaná negatívne. Nie všetky samosprávy preto vidia v tejto téme významný rozvojový potenciál, aj napriek tomu, že nám prirodzene narastá počet zahraničných zamestnancov, študentov, aj podnikateľov, ktorí vytvárajú pracovné miesta aj pre domácich. Zároveň celospoločensky čelíme nedostatku kvalifikovaných pracovníkov v zdravotnej a opatrovateľskej starostlivosti. Samosprávy, ktoré sa starajú aj o seniorov a prevádzkujú domovy sociálnych služieb, sa už často zaujímajú o to, ako prilákať pomoc zo zahraničia. Napokon, aj úsilie samospráv pri lákaní zahraničných investorov sa nezaobíde bez tvorby prostredia priaznivého pre integráciu, nakoľko ide o faktor, ktorý investori berú do úvahy pri svojom rozhodovaní. Myslieť na tieto okolnosti je však potrebné už pri územnom plánovaní, aby výsledkom náhleho prílivu veľkého počtu zahraničných zamestnancov nevznikali na okraji našich miest alebo v satelitných dedinách izolované komunity cudzincov bez náležitých príležitostí pre ich hladké začlenenie.
Máte pravdu v tom, že téma migrácie a cudzincov na Slovensku vyvoláva medzi niektorými obyvateľmi určité obavy. Ako sa ich môže dotknúť projekt KapaCITY?
Stále platí fakt, že Slovensko patrí medzi krajiny s najnižším počtom cudzincov na počet obyvateľov. A to sa týmto projektom nijako nezmení. Žijeme však v otvorenom európskom spoločenstve, takže sa prítomnosti cudzincov na Slovensku nevyhneme a ani nechceme vyhnúť. Pomáhajú nám pri obsadzovaní voľných pracovných pozícií, prinášajú nové poznatky, inšpirácie, inovácie, chute, a prispievajú k vzájomnému kultúrnemu obohacovaniu. Vyrovnanie ich jazykového alebo kultúrneho znevýhodnenia v rámci úradného styku, poskytnutie informácií o miestnych pravidlách, symbolická politika, ani celková podpora ich integrácie neovplyvní služby, ktoré samosprávy poskytujú pre svojich pôvodných obyvateľov. Tí naopak môžu z týchto aktivít len profitovať, keďže značne prispievajú k budovaniu súdržnej mestskej komunity, vďaka ktorej prosperujú všetci obyvatelia mesta.
Článok vznikol a bol zverejnený v rámci projektu KapaCITY, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
