Občianske združenie (OZ) Marginal sa od svojho vzniku v roku 2009 venuje aktivitám zameraným na jednotlivcov a komunity, ktoré sú ohrozené exklúziou. Primárne sa OZ zameriava najmä na pomoc a integráciu osôb s udelenou medzinárodnou ochranou.
O svoje skúsenosti z právnej a sociálnej oblasti sa však v rámci projektu KapaCITY radi podelili aj so samosprávami, ktoré sa rozhodli integráciu cudzincov na ich území posunúť na vyššiu úroveň. O aktivitách a výsledkoch, ktoré projekt priniesol, sme sa zhovárali s Dášou Vrankou Knoškovou, výkonnou riaditeľkou OZ Marginal.Ako vnímate súčasné postavenie cudzincov na Slovensku?
Mám pocit, že napriek neustále sa zvyšujúcemu počtu cudzincov, ktorí žijú dlhodobejšie na Slovensku, títo ľudia stále tvoria akúsi nepovšimnutú skupinu, čo sa týka ich práv a postavenia v našej krajine. Tým, že sme sa dlhodobo venovali možnostiam prístupu cudzincov k rôznym právam a ich uplatneniu v praxi, vnímam to tak, že cudzinci sú nám v povinnostiach rovní, dokonca častokrát musia splniť omnoho viac podmienok, než našinci, ale v uplatnení svojich práv ťahajú za kratší koniec.
Čím si to vysvetľujete?
Možno tým, že médiách sú cudzinci spomínaní najmä v súvislosti s negatívnymi správami, ešte stále patria medzi vďačnú politickú tému a riešenie ich problémov či vzniku nepriaznivých javov sa dostáva na rad, až keď je neskoro. Faktom pritom je, že samotný štát si uvedomuje, že cudzincov potrebujeme najmä na trhu práce, v dôsledku čoho bola prijatá aj Stratégia pracovnej mobility cudzincov. Pre väčšinu zamestnávateľov však zahraniční pracovníci predstavujú len lacnú pracovnú silu, pomoci a podpore ich integrácie sa však dostáva málo pozornosti.
Sú niektoré skupiny cudzincov zraniteľnejšie alebo majú nejaké špecifické potreby, ktoré treba zohľadňovať v integračných politikách? Aké napríklad?
Cudzincov žijúcich na Slovensku nemôžeme vnímať ako jednu homogénnu skupinu. Žijú tu občania EÚ, štátni príslušníci tretích krajín, ale aj osoby bez štátnej príslušnosti. Máme aj utečencov, ktorí na Slovensku získali medzinárodnú ochranu. Ich postavenie je špecifické, ich pobyt nemožno len tak zrušiť a požívajú omnoho viac práv ako iní zahraniční občania. Sú však zároveň aj najzraniteľnejší - život v novej krajine si nevybrali dobrovoľne, zo svojej krajiny pôvodu museli z vážnych dôvodov utiecť (napr. prenasledovanie, vojnový konflikt). Integrácia tejto skupiny cudzincov je o to ťažšia, že potrebujú dlhší čas na adaptáciu, často aj psychologickú pomoc a podporu.
Medzi cudzincami sa nachádzajú osoby, ktoré možno považovať za zraniteľné aj s ohľadom na ich vek, zdravotný stav, životnú situáciu. Sú medzi nimi seniori, osoby ŤZP, osamelí rodičia s deťmi, maloletí bez sprievodu, ale aj osoby obchodované či pracujúce za nepriaznivých pracovných podmienok a pod. Život v inej krajine môže často túto zraniteľnosť umocňovať, ak v nej nemajú vytvorené potrebné zázemie.
Cudzinci sú ľudia ako každý iný a môžu sa ocitnúť v rôznych životných situáciách, ako napr. strata zamestnania, ukončenie štúdia, rozvod manželstva a pod. Ak takáto situácia nastane, je posudzovaná z pohľadu, či je táto situácia v súlade s podmienkami ich pobytu. Ak nie, môže byť ich pobyt na území Slovenska zrušený. Z tohto pohľadu sú cudzinci zraniteľní už len samotným faktom, že sú cudzinci.
Aj keď legislatíva s cudzincami počíta v mnohých oblastiach života, často si svoje práva nedokážu uplatniť aj z dôvodu, že nemajú dostatočné informácie alebo kvôli jazykovej či inej bariére. Veľkým problémom je dostupnosť informácii a poradenstvo v inom ako slovenskom jazyku. Poradenské a asistenčné služby cudzincom tak poskytujú najmä mimovládne organizácie.
Jeden z najčastejších mýtov spojených s cudzincami na Slovensku hlása, že cudzinci odčerpávajú prostriedky zo sociálneho a zdravotného systému a zneužívajú ho. Je na tom niečo pravdivé?
Veľa nie. Pobytová legislatíva je totiž na Slovensku pomerne prísna. Na to, aby cudzincovi bol vôbec udelený nejaký druh pobytu, spravidla musí spĺňať rôzne podmienky, ako finančná sebestačnosť, povinnosť mať zabezpečené ubytovanie, zdravotné poistenie či iné špecifické podmienky, ktoré musí spĺňať počas celého pobytu na Slovensku. Napríklad, ak má cudzinec udelený prechodný pobyt za účelom zamestnania, podnikania či štúdia a pre svoj dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav by tento účel neplnil, jeho pobyt by bol zrušený. Dávky v hmotnej núdzi môže čerpať len malá skupina cudzincov, najmä osoby s udelenou medzinárodnou ochranou. Počet poberateľov dávky v hmotnej núdzi je okolo 260 osôb, čo je v porovnaní s počtom cudzincov žijúcich na Slovensku (vyše 150-tisíc) zanedbateľné číslo.
Podobne je to aj v prípade zdravotného poistenia, ktoré všetci zahraniční občania musia mať zabezpečené a platia si ho v rovnakej výške ako občania SR. Ostatní cudzinci musia mať zabezpečené komerčné poistenie, ktoré im pokrýva len zdravotnú starostlivosť dohodnutú v poistnej zmluve. Situácia, že by cudzinec mohol zneužiť verejné zdravotné poistenie na liečbu nejakej závažnej choroby spojenej s nákladnou liečbou je skôr raritná.
Taktiež treba povedať, že ekonomicky činní cudzinci sú povinní platiť rovnaké odvody do systému sociálneho či zdravotného poistenia a dane. Na druhej strane, pritom pri vzniku nejakej životnej situácie je ich právo na výplatu určitej dávky obmedzené. Napríklad cudzinci s prechodným pobytom nemajú nárok na dávku v nezamestnanosti alebo vyplácanie dôchodku zo Slovenska po návrate do krajiny pôvodu, ak s danou krajinou Slovensko nemá uzatvorenú medzinárodnú zmluvu.
Vnímate nejaké zásadné regionálne rozdiely v integračných procesoch na Slovensku?
Integráciu cudzincov je potrebné riešiť prierezovo všetkými oblasťami a s ohľadom na ich špecifiká. Cudzinec, tak ako hociktorý Slovák, počas pobytu na Slovensku rieši rôzne životné situácie – či už ide o zamestnanie, podnikanie, potrebu vybaviť nejaké úradné záležitosti, zaradenie dieťaťa do školského systému, potrebu zdravotnej starostlivosti či sociálnej pomoci, ale aj naplnenie kultúrnych a spoločenských potrieb.
Je dôležité, aby samosprávy vedeli akí cudzinci žijú na ich území, za akým účelom prišli, aké je ich zloženie z pohľadu veku či vzdelania. Niekde napríklad prevažujú zahraniční zamestnanci pracujúci na menej kvalifikovaných pracovných pozíciách, inde sú to skôr vysokokvalifikovaní zamestnanci, v univerzitných mestách prevládajú študenti. Podľa toho sa odvíjajú aj ich potreby, ktoré treba brať do úvahy pri tvorbe integračných politík a nastavenia vhodných integračných opatrení.
Viaceré samosprávy sa začali prikláňať k zaradeniu cieľovej skupiny cudzincov do čiastkových stratégii a nie tvorbe samostatných integračných politík, čo vnímam ako pozitívny fakt prijatia a začlenenia tejto skupiny naprieč rôznymi kompetenciami, ktoré samospráva má. Na druhej strane pokladám za dôležité, aby mala samospráva vyčlenený samostatný odbor alebo aspoň zamestnanca, ktorý by tému integrácie zastrešoval a koordinoval.
Práve tejto téme – budovania kapacít a kompetencií samospráv v oblasti integrácie cudzincov – ste sa spolu s ďalšími partnermi venovali aj v rámci projektu KapaCITY. Aký bol vklad OZ Marginal do tohto projektu?
Občianske združenie Marginal má dlhoročné skúsenosti s integráciou cudzincov, pričom poskytujeme našim klientom najmä sociálne, právne, psychologické poradenstvo a pomoc a asistenciu priamo v teréne. Tieto skúsenosti sme sa v projekte KapaCITY snažili spracovať, podľa rôznych oblastí integrácie, a odovzdať samosprávam, aby ich vedeli zúročiť pri svojej práci. V rámci nášho záberu pôsobenia sme sa zaoberali najmä prístupom cudzincov k rôznym sociálnym právam a službám.
Pripravili sme sériu tréningov, v rámci ktorých sme právne a sociálne otázky prepájali s praktickými prípadmi cudzincov, reálnymi situáciami, ktoré sme už riešili. Témy sme sa snažili prispôsobiť účastníkom, aby získané poznatky vedeli uplatniť v praxi, s ohľadom na svoje kompetencie. Samosprávam zapojeným do projektu, sme pomáhali aj pri tvorbe komunitných plánov sociálnych služieb, resp. koncepcií sociálnych služieb so zámerom poukázania aj na cieľovú skupinu cudzincov a jej problémy v tejto oblasti.
Aké konkrétne problémy ste riešili s účastníkmi Vašich tréningov?
Účastníci našich tréningov boli pracovníci z rôznych odborov mestských, miestnych či krajských úradov, ale aj riaditelia či učitelia zo škôl, či sociálni pracovníci. Mnohých táto téma zaujímala nielen z profesijného, ale aj súkromného hľadiska. S cudzincami sa stretli ako s klientmi, susedmi či kamarátmi. Často však pri snahe pomôcť im, v určitej životnej situácii, nevedeli ako.
Riešili sme napríklad situáciu riaditeľa strednej školy, ktorý mal záujem prijímať deti cudzincov. Mal však obavy, či škole bude uhradený normatív za týchto žiakov, ak nemajú na Slovensku trvalý, ale len prechodný pobyt. Niektorí učitelia sa po prvýkrát na našich tréningoch dozvedeli, že majú možnosť v spolupráci s okresným úradom zorganizovať pre deti cudzincov kurz slovenského jazyka. V sociálnej oblasti sme sa stretávali s prípadmi, kedy všeobecne záväzné nariadenia samospráv pri poskytovaní sociálnych služieb neumožňovali ich poskytovanie pre cudzincov s prechodným pobytom. Podľa platnej legislatívy však aj oni môžu byť prijímateľmi rôznych sociálnych služieb, pokiaľ tým neporušujú pravidlá svojho povolenia k pobytu.
Takýchto praktických otázok a problémov bolo mnoho. Preto považujeme za veľmi dôležité, aby sa k informáciám dostalo čo najviac ľudí pracujúcich v teréne, ktorí pri svojej práci prichádzajú do kontaktu s cudzincami. Obsah našich tréningov sme preto spracovali do online vzdelávacej pomôcky. Po ukončení projektu KapaCITY bude verejne dostupná na internetovej stránke www.kapacity.sk a informácie tak môžu čerpať aj zamestnanci iných samospráv, ale aj iná odborná či laická verejnosť.
Čo vnímate ako najpozitívnejšiu zmenu a kde vnímate rezervy, ktoré bude potrebné vyriešiť v ďalšom období?
Veľmi pozitívne vnímam záujem zapojených samospráv rozvíjať sa v tejto oblasti, pretože väčšina ešte integráciu cudzincov nepovažuje za tému, ktorú treba riešiť. Počet cudzincov, ktorí sa rozhodnú žiť na Slovensku z roka na rok narastá a tento fakt treba brať do úvahy aj pri tvorbe politík na miestnej úrovni. Prostredníctvom riadenej migrácie možno riešiť aj určité problémy, ktoré vznikajú na lokálnej úrovni. Pozitívne vnímam aj aktívnu účasť samospráv a ich zapájanie sa do projektových aktivít. Vo viacerých prípadoch prišli iniciatívne samé s návrhmi opatrení a aktivít v oblasti integrácie cudzincov.
Napriek tomu, že integrácia cudzincov sa deje najmä na lokálnej úrovni, na to, aby mohla byť efektívna a účelná je potrebná systematická pomoc a podpora zhora, ktorá je zakotvená v záväznej Integračnej politike štátu, založenej na princípe mainstreamingu, vzájomnej spolupráci, pomoci a podpore. Veľmi dôležité je v tejto téme pracovať na spájaní spoločnosti a nie jej rozdeľovaní na tábory. Pričiniť sa o to, aby sa nám v tejto krajine dobre žilo, môžeme aj my sami, treba začať od seba.
Článok vznikol a bol zverejnený v rámci projektu KapaCITY, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
