Som americký imigrant na Slovensku. Ale myslím si, že som dosť netypický migrant, pretože všetci moji starí rodičia sa narodili na Slovensku.
Fotka: Gregory Fabian J.D.
Netypický imigrant – všetci moji starí rodičia boli Slováci a emigrovali do Spojených štátov
Moji starí rodičia z maminej strany pochádzali z malej dediny blízko Levoče, ktorá sa volá Nižné Repaše a starí rodičia z otcovej strany pochádzali z dvoch malých dedín pri Vranove nad Topľou, Čaklov a Hlinné. Vďaka mojim slovenským predkom som získal status „Slováka žijúceho v zahraničí“ od Úradu vlády Slovenskej republiky pre Slovákov žijúcich v zahraničí.
Všetci moji starí rodičia odišli zo Slovenska (vtedy ešte Rakúsko-Uhorska) do Spojených štátov individuálne na prelome dvadsiateho storočia, V USA sa stretli, zosobášili a založili si rodiny v blízkosti Pittsburghu, v štáte Pensylvánia. Teda, moji rodičia boli prvou generáciou Američanov a ja som Američanom druhej generácie.
Nakoniec sa moji starí rodičia usadili v okrajovej štvrti blízko mesta Sharon v Pensylvánii, kde som sa narodil. Moji starí otcovia boli najprv baníci a neskôr pracovali na mlyne v západnej Pensylvánii a moje babičky tiež pracovali mimo domu ako slúžky pre bohaté anglosaské rodiny.
Láska na prvý pohľad
Prvýkrát som navštívil Československo v roku 1986 s mojím otcom Johnom G. Fabianom. Navštívili sme jeho príbuzných v Čaklove (na Zemplíne) ako aj príbuzných z maminej strany, ktorí žijú v Harichoviciach (na Spiši). A ja som sa zamiloval do tejto krajiny. Pre niekoho, kto sa narodil a vyrastal v Spojených štátoch je nezvyčajné mať všetkých štyroch starých rodičov jednej národnosti. Až pri návšteve Slovenska som pochopil, ako veľa zo Slovenska si so sebou vzali do Štátov. Ich slovenský pôvod sa preniesol do spôsobu bývania, tradícií a zvykov, ktoré udržiavali a štýlu, ktorým vychovávali svoje deti. A tak sa začala moja „love story“ so Slovenskom v roku 1986.
Po roku 1989 som začal uvažovať o tom, ako by som mohol pomôcť Slovensku pri transformácii k demokracii a trhovej ekonomike. Od roku 1974 som žil na Manhattane v New Yorku a mal som dve kariéry. Najprv som pracoval ako profesionálny herec v New Yorku (získal som bakalársky titul v odbore divadlo a magisterský titul z herectva). Neskôr som zmenil kariéru, šiel som na právnickú školu v New Yorku, kde som získal titul z práva a stal som sa členom newyorskej advokátskej komory. Do roku 1991 som pracoval ako právny poradca pre nehnuteľnosti na Wall Street pre riaditeľstvá dvoch nadnárodných finančných spoločností. Po čase som si založil súkromnú právnu prax, a naďalej žijúc v New Yorku som sa venoval právu vo verejnom záujme.
Atraktívna novovzniknutá krajina
V októbri 1993, po nežnej revolúcii, pokojnom „rozvode“ s Českom a mojich devätnástich rokoch života a práce v New Yorku, som prišiel s partnerkou do Bratislavy. Ona bola slovenskou emigrantkou a dostala ponuku pracovať pre slovenskú vládu. Ja som prišiel ako jej partner, síce bez zamestnania, ale s ambíciou pomôcť Slovensku, ktoré sa 1. januára 1993 stalo samostatnou krajinou.
Najprv som ako dobrovoľník pracoval pre Americkú obchodnú komoru na Slovensku, ktorá vznikla v roku 1993. Bol som jej zakladajúcim členom a pomáhal som vo výkonnom výbore aj v iných jej zložkách. Zorganizoval som prvú zbierku ku Dňu vďakyvzdania, ktorá sa neskôr stala pravidelnou výročnou aktivitou Komory ako časť osláv Dňa vďakyvzdania. Ďalšie štyri roky som sa venoval aj tejto fundraisingovej aktivite.
V roku 1995 som si založil vlastnú firmu s poradenskými službami pre malých a stredných podnikateľov z medzinárodného prostredia, ktorí chceli svoj biznis rozšíriť na Slovensko. Ako newyorský právnik som spolupracoval so slovenskými právnickými firmami a zahraničným firmám som radil pri začatí podnikania na Slovenku. Avšak, v tejto dobe naberal silu aj Mečiarov režim, ktorý odrádzal zahraničných investorov a obmedzil aj moje možnosti nájsť si prácu ako konzultant pre podnikateľov. Vtedy som si uvedomil, že najväčšou výzvou pre Slovensko nebude zmena trhovej ekonomiky, ale skôr transformácia krajiny k demokracii, právnemu štátu a k rešpektu ľudských práv.
V júli 1995 ma zamestnala bývalá Helsinská medzinárodná federácia pre ľudské práva (IHF) sídliaca vo Viedni. Federácia zastrešovala množstvo menších helsinských organizácií monitorujúcich dodržiavanie ľudských práv naprieč celou Európou. Pracoval som ako projektový koordinátor/konzultant pre IHF v Bratislave v službách jej členskej organizácie, Slovenského helsinského výboru (SHC), aby som rozvinul ich kapacity v oblasti monitorovania ľudských práv a získavania finančných prostriedkov. Tiež som pracoval ako lektor v oblasti ľudských práv, školiteľ, volebný pozorovateľ pre OBSE a IHF, aj ako aktivista na Slovensku v turbulentných rokoch Mečiarovej vlády. Tak som sa dostal k mojej tretej kariére medzinárodného a ľudskoprávneho právnika.
Fotka: Gregory Fabian J.D.
Pomoc s ľudskými právami a ich transformáciou pre balkánske krajiny
Po ukončení kosovského konfliktu v júli 1999, som bol vyslaný americkým ministerstvom zahraničných veci pracovať pre Organizáciu pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE). Od začiatku januára 2000 som pôsobil ako koordinátor školení v oblasti ľudských práv v rámci oddelenia ľudských práv misie OBSE v Kosove so sídlom v Prištine. Poskytol som školenie v téme ľudských práv pre viac než 500 štátnych zamestnancov v rôznych častiach Kosova.
V novembri 2001 som bol vymenovaný za hlavného právneho poradcu v oblasti zákazu diskriminácie na oddelení ľudských práv misie OBSE v Kosove. Viedol som úspešnú kampaň na podporu toho, aby kosovská vláda navrhla, a kosovské zhromaždenie prijalo, komplexný antidiskriminačný zákon, ktorý by bol v súlade so smernicami EÚ o rovnosti pohlaví. Pôsobil som ako konzultant kosovskej vlády pri príprave návrhu komplexného antidiskriminačného zákona, ktorý vládni právnici neskôr použili ako vzorovú legislatívu. Antidiskriminačný zákon v Kosove vstúpil do platnosti v septembri 2004.
V apríli 2004 som bol opätovne vyslaný americkým ministerstvom zahraničných vecí pracovať pre OBSE ako právny poradca/koordinátor v rámci útvaru pre hospodárske, sociálno-právne otázky a otázky rovnosti pre oddelenie ľudských práv misie OBSE v Bosne a Hercegovine so sídlom v Sarajeve. Tento útvar sa zameriaval najmä na presadzovanie sociálnych práv, primeraného bývania, zdravia, a čistého životného prostredia pre najzraniteľnejšie a znevýhodnené skupiny.
Druhá emigrácia na Slovensko
Začiatkom februára 2009 som sa vrátil do Bratislavy a založil som si poradenskú činnosť ako nezávislý medzinárodný právnik v oblasti ľudských práv a odborný konzultant. Svoje služby som ponúkal medzivládnym organizáciám, národným vládam, národným ľudsko-právnym a akademickým inštitúciám a medzinárodným a národným mimovládnym organizáciám pre ľudské práva, a to v rámci Slovenska a medzinárodne.
Počas roku 2009 som pre belehradskú kanceláriu Dánskeho utečeneckého výboru vykonával konzultantskú a školiacu činnosť v oblasti medzinárodného a európskeho práva ľudských práv súvisiacich s reštitúciami, bývaním a majetkovými právami. Projekt financovaný Európskou úniou Program právnej pomoci srbským štátnym orgánom zaoberajúcim sa utečencami a vnútorne presídlenými osobami bol určený pre miestnych právnikov.
Každoročne ako externý lektor prednášam o zdraví a ľudských právach pre zahraničných študentov všeobecného lekárstva a stomatológie na Ústave sociálneho lekárstva a lekárskej etiky Lekárskej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Som členom Medzinárodnej federácie pre zdravie a ľudské práva (IFHHRO) so sídlom v Utrechte v Holandsku. Kancelária pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) OBSE vo Varšave ma prizvala, aby som ako expert pomohol vytvoriť “usmernenia o vzdelávaní v oblasti ľudských práv pre pracovníkov v oblasti zdravotníctva“.
Bol som tiež hosťujúcim lektorom v oblasti ľudských práv na Paneurópskej vysokej škole, Fakulte sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského, ako aj Strednej škole LEAF Academy v Bratislave. Pripravil som školenia v oblasti ľudských práv pre Inštitút ľudských práv v Bratislave.
Prudko sa rozvíjajúca a internacionálna Bratislava
Moji kolegovia z OBSE boli prekvapení, keď som im v roku 2008 povedal, že uprednostním Slovensko pred USA a vraciam sa sem žiť a pracovať. Vysvetlil som im, že to bola práve Bratislava, kde som zistil, čo chcem robiť „keď vyrastiem“, a kde by som chcel žiť po zvyšok môjho života. Tiež som im povedal o mojich predkoch a rovnako o mojej láske k Bratislave, k životu na Slovensku a celkovo k strednej Európe. Fascinujú ma dejiny Rakúsko-Uhorska. Aj keď je pekné navštíviť krajiny západnej Európy, stredná Európa je miesto, kde cítim, že patrím.
Vzhľadom na všetku prácu v oblasti ľudských práv, ktorú som tu odviedol v ťažkých, a pravdepodobne aj nebezpečných, časoch počas Mečiarovho režimu v deväťdesiatych rokoch, som cítil tiež moju emočnú investíciu do Slovenka. Mal som rodinu, aj priateľov, ktorí počas totalitného obdobia trpeli, a chcel som si byť istý, že nebudú znova trpieť počas autoritatívneho režimu. Počas deviatich rokov, kedy som žil a pracoval na Balkáne, sa Slovensko stalo v roku 2004 členom Európskej únie a Severoatlantickej aliancie (NATO). To bol pre mňa splnený cieľ z pohľadu ľudských práv. A tak som 1. februára 2009 vrátil.
Po návrate som sa v porovnaní s krajinou, z ktorej som pred deviatimi rokmi odišiel, cítil zrazu ako v úplne inej krajine. Spotrebný tovar, súkromné aj verejné služby sa výrazne zlepšili a bolo jednoduchšie naplniť svoje potreby. Trh s komerčným aj súkromným predajom nehnuteľnosti sa tiež začal prudko rozvíjať (v dobrom aj v zlom). V Starom meste aj iných častiach Bratislavy sa renovovali historické budovy. V Starom meste boli vianočné trhy. Po deviatich rokoch, ktoré som prežil v povojnovom prostredí, to bolo „ako v nebi“.
A čo je najdôležitejšie, Slovensko sa stalo viac internacionálne. Mnoho cudzincov sem prišlo žiť a pracovať. Je smutné, že Slováci pozitívne neprijali mnoho z tých, ktorí sem prišli, napríklad migrantov, utečencov či žiadateľov o azyl.
Pre mňa, ako právnika v oblasti ľudských práv, je na Slovensku najťažšie to, že rómska komunita, migranti, utečenci a žiadatelia o azyl, stále v neprijateľnej miere trpia diskrimináciou a rasizmom. Aj keď tu za uplynulých deväť rokov, ktoré som strávil na Balkáne, vidieť jasné zlepšenie pre zraniteľné skupiny, u veľkej časti populácie pretrvávajú problémy s rasizmom. Našťastie sa stále rozvíjajú ľudsko-právne organizácie, ktoré obraňujú tieto skupiny, vrátane Ligy za ľudské práva. Ako dobrovoľník naďalej ponúkam svoje služby na pomoc slovenským ľudsko-právnym organizáciám kedykoľvek a kdekoľvek mám pocit, že im byť nápomocný. Som tiež členom rotariánskeho klubu Bratislava International, jedného z troch Rotary klubov, kde som v rokoch 2018-2019 figuroval ako riaditeľ.
Život počas pandémie na Slovensku
Aj napriek tomu, že vláda je silne kritizovaná kvôli protirečivým prístupom k riešeniu vírusu COVID-19 na Slovensku a kvôli nedostatku zdravotnej starostlivosti pre tých, ktorí potrebujú hospitalizáciu, Slovensko akosi stále dosahuje slušnú úroveň ochranných opatrení a nízkej infekčnosti a smrtnosti v porovnaní s inými krajinami. Systém plošného testovania všetkých obyvateľov na národnej úrovni bol ako jedno z možných opatrení na potlačenie šírenia nákazy vírusom zvažovaný aj ďalšími krajinami.
Samozrejme, že počas druhej vlny výrazne stúpla infekčnosť aj úmrtnosť. Po vývoji vakcíny je však na vláde, aby vypracovala národnú stratégiu a akčný plán očkovania celej populácie. Bude to vyžadovať obrovské úsilie, ale vzhľadom na výsledky celoštátneho testovania, ktoré sa konalo predtým, existuje pádny dôvod domnievať sa, že úrady verejného zdravotníctva túto úlohu zvládnu. Určite sa cítim počas tejto pandémie bezpečnejšie tu na Slovensku.
Platforma či Organizácia zastupujúca záujmy migrantov
Po roku 2019 ma najviac potešilo, že ma spoločne s ďalšími cudzincami žijúcimi na Slovensku, požiadali zúčastniť sa spolu s nadáciou Milana Šmiečku, Ligou za ľudské práva a ich partnermi v projekte KapaCity, ktorý podporuje integráciu cudzincov na lokálnej úrovni. Uskutočnilo sa niekoľko stretnutí s primátorom Bratislavy a tiež s ďalšími zástupcami magistrátu a Metropolitného inštitútu mesta Bratislavy, na ktorých zisťovali náš pohľadu na komunitný život, verejné miesta, knižničné služby a pod. na Slovensku a tiež, ako by sa mohli z pohľadu cudzincov zlepšiť. Ďalej sme vo všeobecnosti diskutovali s primátorom a ďalšími predstaviteľmi miestnej samosprávy o tom, ako by sa mohla zlepšiť integrácia cudzincov z ich pohľadu. Tieto diskusie slúžia ako východiská pre ďalší rozvoj a formalizáciu spolupráce, prípadne aj vznik organizácie/platformy zastupujúcej záujmy migrantov v blízkej budúcnosti. Tlieskam týmto doterajším snahám.
Čo by som o Slovensku povedal cudzincom, ktorí sem prichádzajú prvý krát?
Spočiatku sa vám môžu ľudia na Slovensku zdať vo všeobecnosti trochu rezervovaní a tichí, ale nenechajte sa tým odradiť od toho, aby ste sa pokúsili s nimi spriateliť. Na Slovensku je tiež veľa ľudí, ktorí vás radi spoznajú a ktorí sa s vami budú rozprávať po anglicky. Pomocou nich si vytvoríte nových priateľov a budete vítaní v slovenskej spoločnosti. I keď sa budete prirodzene stretávať s inými cudzincami žijúcimi na Slovensku, snažte sa byť súčasťou mainstreamovej spoločnosti. Existuje veľa krásnych aspektov slovenskej kultúry a tradícií. Zistíte, že je to kultúrne obohacujúce, a tiež budete mať príležitosť podeliť sa s nimi o kultúru svojej domoviny.
Tiež trocha o učení sa slovenčiny: aj keď je to gramaticky náročný jazyk, nenechajte sa tým zastaviť. Najlepším spôsobom, ako sa ju učiť, je sústrediť sa predovšetkým na konverzáciu a čítanie, a nie na to, aby ste sa hneď naučili celú gramatiku. Ak sa pokúsite čo najviac konverzovať a čítať a doplníte to hodinami slovenčiny, naučíte sa ju rýchlejšie. Skúste tiež sledovať slovenské televízne seriály a komédie. Učím sa slovenčinu, jazyk mojich predkov, už osem rokov. Štyrikrát do týždňa mám súkromné 90 minútové lekcie s dvoma rôznymi učiteľmi. Navyše sa na každú lekciu asi hodinu pripravujem.
Fotka: Gregory Fabian J.D.
Späť k herectvu, tentokrát slovenská klasika v angličtine
Po 34 rokoch som sa v Bratislave vrátil k herectvu. Predtým som pôsobil ako profesionálny herec v New Yorku a regionálne v 40tich rôznych produkciách stredných a menších divadiel na Broadwayi, v letných univerzitách a komunitných divadlách. Tiež som točil reklamy a hral som aj v denných televíznych seriáloch.
Moje najobľúbenejšie hlavné úlohy boli postava “Stanleyho“ v hre od Tennesse Williamsa Električka zvaná Túžba, “Henryho“ vo filme Lev v zime (komédia, založená na živote anglického kráľa Henricha II a kráľovnej Eleonóry Akvitánskej) a úloha “Willa“ v dráme Plač hráčov, o živote mladého Williama Shakespeara.
V New Yorku som vystupoval v divadle na Broadwayi, v hre Eugena O´Neilla Chlpatá opica s Rayom Wisom (známym z amerického televízneho seriálu Mestečko Twin Peaks a amerického filmu Dobrú noc a veľa šťastia) a Jonathanom Frakesom (veliteľ William Riker zo Star Treku – Nová generácia) a v menšom divadle na Broadwayi v Cézarovi, modernej produkcii o Júliusovi Cézarovi s Brianom Dennehym, ktorý získal dve ceny TONY a cenu Olivier za jeho divadelné predstavenia, šesť nominácii na cenu Emmy za televízne vystúpenia a Zlatý glóbus za film- Richard Dean Anderson (MacGyver) bol o rok starší v hereckom programe na univerzite v Ohiu.
V roku 2013 vytvorilo centrum anglického jazyka v Bratislave The Bridge, anglicky hovoriaci divadelný súbor Bridgin´Drama, ktorý hrá klasické slovenské hry a rozprávky v angličtine. V rokoch 2014-2015 som hral hlavnú úlohu Adama Mola v “Kukucheers“, anglickej adaptácii klasickej slovenskej hry Rysavá jalovica od Martina Kukučina. Neskôr som hral niekoľko malých úloh v hre „Just another cup of tea“ anglickej adaptácie hry Ivana Stodolu Čaj u pána Senátora. A vo februári 2020, v najlepšej role odkedy som ukončil svoju kariéru v New Yorku, som hral Adama Greška, hlavnú úlohu v tragikomédii Ivana Bukovčana „A Loop for Two“, anglickej adaptácii jeho hry Slučka pre dvoch. Hra bola uvedená na Malej scéne STU v Bratislave. Pracoval som tiež v dabingu v Bratislave.
Všetky moje skúsenosti sa stretli v Bratislave
Som na Slovensko a obzvlášť na Bratislavu veľmi citovo naviazaný. Tu som konečne zistil, čo chcem robiť „keď vyrastiem“, a teda byť právnikom v oblasti ľudských práv. Pri práci pre Americkú obchodnú komoru a pri pomoci zahraničným firmám usadiť sa na slovenskom trhu som využil moje skúsenosti z biznisu ako newyorský právnik. Okrem toho, moje herecké schopnosti mi tiež pomohli ako lektorovi v oblasti ľudských práv nielen na Slovensku. Tiež tu pracujem v divadle. A tak sa všetky moje skúsenosti stretli na Slovensku a ja som si tu vytvoril nový domov. A keďže Slovensko je domovinou mojich predkov, som rád, že som mohol pomôcť politickému, ekonomickému aj kultúrnemu rozvoju na Slovensku. Myslím si, že moji starí rodičia by boli na mňa hrdí.
Gregory Fabian
Osobné výpovede cudzincov boli publikované v rámci projektu KapaCITY, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
