Projekt KapaCITY vznikol v roku 2018, lebo si samosprávy uvedomili, že príchod cudzincov na Slovensko sa stáva aktuálnou výzvou. V tomto roku sa skončil, čo bola príležitosť spýtať sa zapojených samospráv na to, ako projekt hodnotia. Hovoríme s koordinátorkou projektu Petronelou Nagyovou z Úradu Košického samosprávneho kraja.
Prečo ste sa zapojili do projektu KapaCITY? Videli sme to ako vhodnú príležitosť pre pochopenie toho, ako pristupovať k cudzincom na území kraja. Ako príležitosť budovať interkultúrne zručnosti samosprávy, spolupracovať s organizáciami, ktoré majú v tejto oblasti bohaté skúsenosti a budú nás vedieť posunúť v tejto problematike ďalej.
Čo ste ako samospráva v rámci projektu absolvovali a čo Vám tieto aktivity priniesli?
Zástupcovia ÚKSK, zariadení v pôsobnosti kraja, ale aj rôznych organizácií sa zúčastnili sociálno-právnych tréningov, interkultúrnych tréningov, absolvovali sme študijnú cestu do miest ako Praha a Brno, ktoré sú v téme integrácie cudzincov ďalej. Prinieslo nám to nielen inšpiráciu, ale aj vedomosť, že cudzinci môžu mať veľa špecifík, či už jazykových, kultúrnych alebo aj právnych. A tým vznikla potreba začlenenia cudzincov do našich politík a strategického plánovania.
Čo bolo pre vás najsilnejším momentom v rámci projektu KapaCITY?
Osobné stretnutia s cudzincami žijúcimi na území kraja, rozhovory s nimi, o ich potrebách, prekážkach, s ktorými sa stretávajú, príležitostiach, ktoré im pobyt v našej krajine poskytuje.
Ako vnímate problematiku integrácie cudzincov na regionálnej úrovni?
Vláda SR by mala jasne nastaviť integračné politiky, aby aj samosprávy mali jasne definované svoje kompetencie. Kým štát nezačne dávať primeraný priestor integrácii cudzincov, samosprávy na to nepostačia. V súčasnej dobe úlohu štátu v značnej miere suplujú mimovládne organizácie.
Ktoré sú z vášho pohľadu najdôležitejšie aspekty integrácie cudzincov na lokálnej úrovni?
Prístup cudzincov k informáciám, komunikácia témy migrácie na lokálnej úrovni, sociálne služby pre cudzincov, dostupnosť bývania pre cudzincov, prekonávanie jazykovej bariéry cudzincov – prístup k slovenskému jazyku, vzdelávanie zamestnancov samospráv.
Viete povedať, aké sú kľúčové rezervy v tomto procese, ktoré bude potrebné riešiť do budúcnosti?
Integrácia cudzincov na regionálnej v SR je stále v začiatkoch – je potreba začleniť cudzincov do regionálnych politík. Integrácia je dynamický a obojstranný proces a vyžaduje nielen prispôsobenie sa cudzincov v novom prostredí, ale aj vytvorenie podmienok zo strany štátu na toto začlenenie. Migranti sa často dostávajú do nerovnej pozície s väčšinovým obyvateľstvom. Cieľom integračných aktivít by malo byť realizovať také opatrenia, ktoré umožnia efektívnu integráciu cudzincov do spoločnosti bez negatívnych spoločenských javov.
Čo pripravujete v oblasti integračných aktivít do budúcna?
Začlenenie problematiky cudzincov do pripravovaného Programu hospodárskeho a sociálneho rozvoja, informačné materiály a brožúry určené pre cudzincov, či určenie kontaktnej osoba na ÚKSK pre cudzincov.
Bežná otázka zo strany pôvodných obyvateľov je, že by sa samosprávy mali viac starať v prvom rade o svojich obyvateľov, až potom o cudzincov – čo by ste im na to odpovedali?
Mať strach z neznámeho je prirodzené, ale je dôležité to neznáme spoznať, neuzatvárať sa, práve naopak. Cudzinci nás môžu obohatiť po kultúrnej stránke, prinášajú nám poznanie ich kultúry, ich jedla a chutí, prinášajú nové nápady a myšlienky. Z môjho pohľadu je dôležité poznať to, z čoho máme obavy. Stretnutia s cudzincami sú nesmierne obohacujúce, ponúkajú nám nové pohľady na život. Preto by som ako najefektívnejší spôsob odporúčala osobné stretnutia s cudzincami, poznanie ich príbehov a zistenie, že sú to takí istí ľudia ako my.
Článok vznikol a bol zverejnený v rámci projektu KapaCITY, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.
