Podporte nás

Trnava: Do budúcnosti je kľúčové doriešiť personálne kapacity

Projekt KapaCITY vznikol v roku 2018, lebo si samosprávy uvedomili, že príchod cudzincov na Slovensko sa stáva aktuálnou výzvou. V tomto roku sa skončil, čo bola príležitosť spýtať sa zapojených miest na to, ako projekt hodnotia. Hovoríme s vedúcou úseku komunikácie a marketingu a hovorkyňou mesta Trnava, Veronikou Majtánovou.
Prečo ste sa zapojili do projektu KapaCITY? 
Téma integrácie cudzincov je vnímaná veľmi citlivo, navyše, väčšinová verejnosť trpí predsudkami, ktoré však často vyplývajú len z neznalosti. Chceli by sme Trnavčanom ukázať, že cudzie nerovná sa nebezpečné či negatívne, ale naopak, migrácia prináša aj benefity. Zároveň chceme cudzincom vytvárať lepšie podmienky na začlenenie sa do spoločnosti, aby sa v konečnom dôsledku dobre žilo v našom meste všetkým jeho obyvateľom.

Koľko cudzincov žije vo vašom meste a aké je zloženie cudzineckej komunity? 
Podľa údajov Štatistického úradu SR z roku 2020 má v Trnave 97,9 % obyvateľov slovenské štátne občianstvo, 1,6 % občianstvo inej krajiny EÚ a 0,5 % občianstvo nečlenskej krajiny EÚ. Cudzineckú komunitu tvoria v najväčšej miere občania Srbska, Rumunska, Ukrajiny a Českej republiky. V roku 2019 žilo v Trnave 1 363 cudzincov, čo predstavuje 31,5-percentný nárast od roku 2015. Vo funkčnej mestskej oblasti – v okrese Trnava v roku 2019 bolo 2 225 cudzincov (+ 31,3 % od roku 2015).

Čo ste v rámci projektu absolvovali a čo Vám tieto aktivity priniesli? 
Prešli sme viacerými tréningami a workshopmi, ktoré nám umožnili jednak pozrieť sa na život v našom meste očami cudzincov a lepšie tým pochopiť ich potreby, a taktiež nám poskytli viac zručností na komunikáciu s nimi i s verejnosťou, resp. médiami o tejto téme. 

Čo bolo pre vás najsilnejším momentom v rámci projektu KapaCITY? 
Jedným z takýchto momentov bola návšteva obchodného a kultúrneho centra SAPA v Prahe – rozhovory s cudzincami i domácimi obyvateľmi o ich živote a hľadaní vlastnej cesty, etablovanie pracovného, súkromného a spoločenského života v komunitách s tak odlišnými zvykmi, tradíciami či politickými a náboženskými názormi.  

Ktoré sú z vášho pohľadu najdôležitejšie aspekty integrácie cudzincov na lokálnej úrovni? 
Dostatočné personálne kapacity na široký okruh aktivít, ktoré je potrebné vykonať – od zmapovania situácie, spoznania komunít a ich potrieb cez komunikáciu s nimi až po efektívnu realizáciu rôznych opatrení (viacjazyčná komunikácia s mestom online i offline a pod.).

Majú samosprávy dostatočné kompetencie, prostriedky a podporu na realizáciu integračných politík na svojom území? 
Žiaľ, nie, je pred nami ešte dlhá cesta, ale je dôležité, že sme sa na ňu vydali.

Ako sa vám darí zapájať cudzincov do života v meste? 
Počas koronakrízy je veľa aktivít utlmených, napr. pri celoplošnom testovaní sme však zverejňovali informácie aj v cudzích jazykoch (angličtina, nemčina, srbština) a na sociálnych sieťach sme videli, že našli svojich adresátov.

Čo pripravuje samospráva v oblasti integračných aktivít do budúcna?
Najnovšou aktivitou je zapojenie sa do projektu Univerzity Komenského v Bratislave – Public Serice Interpreting and Translation – Inclusion of minority Languages, v rámci ktorého by sme chceli uskutočňovať tlmočenie či preklady potrebné na výstupy mesta smerom k , ktorí tu žijú. Prax ukazuje, že jazyková bariéra je tou prvou a základnou, ktorú treba prekonať, takže by sme sa chceli zamerať na cudzojazyčné výstupy v online aj offline podobe.

Bežná otázka zo strany pôvodných obyvateľov je, že by sa samosprávy mali viac starať v prvom rade o svojich obyvateľov, až potom o cudzincov – čo by ste im na to odpovedali? 
Ľudia si často neuvedomujú rôzne príležitosti, možnosti či formy podpory, ktoré zo strany mesta a štátu majú, vnímajú ich ako samozrejmosť. Každá aktivita pre cudzincov sa im preto javí ako niečo navyše. Cudzinci však nestoja na tej istej štartovacej pozícii ako domáce obyvateľstvo. Aj základné veci, ktoré v danej spoločnosti fungujú, pre nich môžu byť nové a nezvyklé, navyše musia prekonávať jazykovú bariéru. Trnava chce byť mestom pre všetkých, preto by sme rozhodne nemali zanedbávať ani menšie komunity.

Článok vznikol a bol zverejnený v rámci projektu KapaCITY, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou z Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, Fondy pre oblasť vnútorných záležitostí.