Liga za ľudské práva vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadom afganskej rodiny A., ktorú sa štát snaží rozdeliť.
TLAČOVÁ SPRÁVA
21. augusta 2019
ŠTÁT SA POKÚŠA ROZDELIŤ RODINU PROTI ICH VÔLI, ZASTAť SA ICH MUSEL VÝBOR OSN PRE PRÁVA DIEŤAŤA
Liga za ľudské práva vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadom afganskej rodiny A., ktorú sa štát snaží rozdeliť tým, že chce poslať matku rodiny, pani F.A., s jej deťmi A.A, S.A., M.A. a A.A. do Holandska podľa Dublinského nariadenia a oddeliť ich tak od ich otca, pána A., ktorý žije na Slovensku už takmer 9 rokov, mal poskytnutú doplnkovú ochranu a v súčasnosti má už trvalý pobyt. Podľa LZĽP by takýmto konaním došlo k protiprávnemu rozdeleniu rodiny, čo je v rozpore s najlepším záujmom detí, ktoré majú právo na to, aby jednota ich rodiny ostala zachovaná.
Celý príbeh sa začal v r. 2010, keď pán A. musel kvôli bezpečnostným problémom opustiť Afganistan a svoju rodinu. Dlhé roky sa nedarilo rodinu spojiť kvôli prísnosti zákonov, ktoré regulujú zlúčenie rodiny. V roku 2016, keď ochorelo jedno z detí, sa pani F. rozhodla zobrať veci do vlastných rúk a s deťmi vycestovala za manželom. S pánom A. sa stretli v Turecku. Žiaľ, v tom čase, z dôvodu dlhodobého stresu z odlúčenia, nastali medzi rodičmi partnerské nezhody a u pani F. sa prejavila depresia a úzkosť, ktorá mala negatívny dopad na vzájomný vzťah manželov. Pani F. sa v tom čase rozhodla partnerské problémy riešiť odchodom s deťmi do Holandska, kde požiadala vo svojom aj v mene detí o azyl, bez vedomia manžela. Spätne toto svoje rozhodnutie a jeho následky ľutuje a uvedomuje si, že v zlom psychickom rozpoložení sa v danom čase rozhodovala nesprávne.
V Holandsku sa v roku 2017 narodila ich najmladšia dcéra. Avšak ich žiadosti o azyl boli zamietnuté a rozhodlo sa o ich odsune do Afganistanu, napriek tomu, že išlo o osamelú matku so štyrmi deťmi.
Deti však odlúčením od otca trpeli a pani F. sa napokon rozhodla s manželom ich partnerskú krízu prekonať. Pani A. aj s deťmi v septembri 2018 prišla za manželom na Slovensko, kde požiadala o azyl pre seba aj svoje deti. Toto rozhodnutie bolo logickým krokom, keďže manžel pani A., pán A. má na Slovensku trvalý pobyt, stabilnú prácu a hovorí plynule po slovensky. V krajine, v ktorej našiel svoj domov, vytvoril stabilné zázemie aj pre svoju rodinu. Chvíľu bývala pani F. s deťmi v tábore, ale manželovo úsilie a práca v dvoch zamestnaniach napokon umožnili prenajať väčší byt, kde sa rodina konečne ocitla po rokoch v spoločnej domácnosti. Deti začali chodiť do školy, starší chlapci v lete brigádujú, pani F. sa stará o domácnosť a malú dva a pol ročnú dcérku a učí sa po slovensky. Rodina zlúčením psychicky pookrela.
Slovensko v azylovom konaní rozhodovalo podľa striktných technických kritérií tzv. Dublinského nariadenia, ktoré určuje, ktorý členský štát EÚ je zodpovedný za prejednanie žiadosti o azyl konkrétnych žiadateľov. V tomto prípade bolo ako zodpovedný štát určené Holandsko, ktoré svoju zodpovednosť uznalo. Dublinské nariadenie však ráta aj so zohľadnením výnimočnosti prípadov, kde z rodinných a humanitných dôvodov by určenie inej krajiny ako zodpovednej znamenalo pre dotknuté osoby prílišnú tvrdosť zákona.
Slovenskú republiku sme preto od septembra 2018 žiadali o prevzatie zodpovednosti za posúdenie ich žiadosti o azyl na Slovensku. Neúspešne. Vo februári 2019 nám dal za pravdu Krajský súd v Košiciach, ktorý uznal prednostnú potrebu chrániť rodinu ako základnú jednotku v spoločnosti. V júni 2019 sme však dostali opakovane zamietavú odpoveď, čo znamená jednak nerešpektovanie právneho názoru súdu, ale aj cestu núteného rozdelenia rodiny. Podotýkame, že na Slovensku bolo v r. 2019 zaevidovaných 108 žiadostí o azyl a len 11 osôb doplnkovú ochranu dostalo. Je teda zrejmé, že prevzatím zodpovednosti za túto rodinu a udelením doplnkovej ochrany by Slovensko na seba neprevzalo žiadne nezvládnuteľné bremeno. Okrem toho pán A. je ekonomicky činný a je schopný sa o svoju rodinu postarať. Za cynický považujeme argument, ktorý odporúča rodine viesť spoločný život v Holandsku, keď otec rodiny nemá k dispozícii možnosť sa do Holandska presťahovať, celý svoj ekonomický a spoločenský život má situovaný tu, a navyše Holandsko už v minulosti ich žiadosť o azyl odmietlo a bolo pripravené ich deportovať do Afganistanu.
Veríme, čo je v najlepšom záujme detí a celej rodiny. Obaja rodičia žijú spolu a spoločne sa starajú o svoje deti, pričom v konaní na Slovensku opakovane potvrdili svoj záujem žiť svoj rodinný život tu. Podľa psychologických posudkov, ktoré máme k dispozícii, môže mať opakované vytrhnutie detí z rodinného prostredia a opakované odlúčenie od otca, s ktorým majú deti veľmi dobré väzby, negatívny dopad na všetkých členov rodiny, osobitne na psychický, emočný a sociálny vývoj, najmä u najmenších detí.
Obrátili sme sa znovu na súd. Tentokrát sa Krajský súd v Bratislave rodiny nezastal, zatiaľ odmietli priznať odkladný účinok správnej žalobe. Požiadali sme Migračný úrad, či si vec nerozmyslí, ako aj súdy, či na opakovaný návrh nepriznajú odkladný účinok, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre opakovanú neúspešnosť sme však boli nútené obrátiť sa na Výbor OSN pre práva dieťaťa. Ten 19. augusta 2019 rozhodol o prijatí našej sťažnosti a vyzval slovenské štátne orgány, aby sa zdržali premiestnenia detí A.A, S.A., M.A. a A.A. do Holandska, kým vo veci koná.
Momentálne preto očakávame, že kompetentné štátne orgány nebudú vynucovať presun detí a ich matky do Holandska a budú rešpektovať predbežné opatrenie Výboru OSN pre práva dieťaťa. Očakávame, že Slovensko upustí od plánovaného rozdelenia rodiny, ktoré považujeme za úplne zbytočné a neprimerane zasahujúce do práva na rodinný život a že prevezme zodpovednosť za ich žiadosť o azyl.
Rozsudok Krajského súdu v košiciach sp.zn 5Saz/62/2018 z 14.2.2019
Čo je Dublinské nariadenie? Vysvetlenie nájdete TU.
Blog k danej téme.
Kontakt pre médiá:
V prípade záujmu prosím kontaktujte naše PR oddelenie na media@hrl.sk alebo telefonicky na + 421 904 366 968.
21. augusta 2019
ŠTÁT SA POKÚŠA ROZDELIŤ RODINU PROTI ICH VÔLI, ZASTAť SA ICH MUSEL VÝBOR OSN PRE PRÁVA DIEŤAŤA
Liga za ľudské práva vyjadruje hlboké znepokojenie nad prípadom afganskej rodiny A., ktorú sa štát snaží rozdeliť tým, že chce poslať matku rodiny, pani F.A., s jej deťmi A.A, S.A., M.A. a A.A. do Holandska podľa Dublinského nariadenia a oddeliť ich tak od ich otca, pána A., ktorý žije na Slovensku už takmer 9 rokov, mal poskytnutú doplnkovú ochranu a v súčasnosti má už trvalý pobyt. Podľa LZĽP by takýmto konaním došlo k protiprávnemu rozdeleniu rodiny, čo je v rozpore s najlepším záujmom detí, ktoré majú právo na to, aby jednota ich rodiny ostala zachovaná.
Celý príbeh sa začal v r. 2010, keď pán A. musel kvôli bezpečnostným problémom opustiť Afganistan a svoju rodinu. Dlhé roky sa nedarilo rodinu spojiť kvôli prísnosti zákonov, ktoré regulujú zlúčenie rodiny. V roku 2016, keď ochorelo jedno z detí, sa pani F. rozhodla zobrať veci do vlastných rúk a s deťmi vycestovala za manželom. S pánom A. sa stretli v Turecku. Žiaľ, v tom čase, z dôvodu dlhodobého stresu z odlúčenia, nastali medzi rodičmi partnerské nezhody a u pani F. sa prejavila depresia a úzkosť, ktorá mala negatívny dopad na vzájomný vzťah manželov. Pani F. sa v tom čase rozhodla partnerské problémy riešiť odchodom s deťmi do Holandska, kde požiadala vo svojom aj v mene detí o azyl, bez vedomia manžela. Spätne toto svoje rozhodnutie a jeho následky ľutuje a uvedomuje si, že v zlom psychickom rozpoložení sa v danom čase rozhodovala nesprávne.
V Holandsku sa v roku 2017 narodila ich najmladšia dcéra. Avšak ich žiadosti o azyl boli zamietnuté a rozhodlo sa o ich odsune do Afganistanu, napriek tomu, že išlo o osamelú matku so štyrmi deťmi.
Deti však odlúčením od otca trpeli a pani F. sa napokon rozhodla s manželom ich partnerskú krízu prekonať. Pani A. aj s deťmi v septembri 2018 prišla za manželom na Slovensko, kde požiadala o azyl pre seba aj svoje deti. Toto rozhodnutie bolo logickým krokom, keďže manžel pani A., pán A. má na Slovensku trvalý pobyt, stabilnú prácu a hovorí plynule po slovensky. V krajine, v ktorej našiel svoj domov, vytvoril stabilné zázemie aj pre svoju rodinu. Chvíľu bývala pani F. s deťmi v tábore, ale manželovo úsilie a práca v dvoch zamestnaniach napokon umožnili prenajať väčší byt, kde sa rodina konečne ocitla po rokoch v spoločnej domácnosti. Deti začali chodiť do školy, starší chlapci v lete brigádujú, pani F. sa stará o domácnosť a malú dva a pol ročnú dcérku a učí sa po slovensky. Rodina zlúčením psychicky pookrela.
Slovensko v azylovom konaní rozhodovalo podľa striktných technických kritérií tzv. Dublinského nariadenia, ktoré určuje, ktorý členský štát EÚ je zodpovedný za prejednanie žiadosti o azyl konkrétnych žiadateľov. V tomto prípade bolo ako zodpovedný štát určené Holandsko, ktoré svoju zodpovednosť uznalo. Dublinské nariadenie však ráta aj so zohľadnením výnimočnosti prípadov, kde z rodinných a humanitných dôvodov by určenie inej krajiny ako zodpovednej znamenalo pre dotknuté osoby prílišnú tvrdosť zákona.
Slovenskú republiku sme preto od septembra 2018 žiadali o prevzatie zodpovednosti za posúdenie ich žiadosti o azyl na Slovensku. Neúspešne. Vo februári 2019 nám dal za pravdu Krajský súd v Košiciach, ktorý uznal prednostnú potrebu chrániť rodinu ako základnú jednotku v spoločnosti. V júni 2019 sme však dostali opakovane zamietavú odpoveď, čo znamená jednak nerešpektovanie právneho názoru súdu, ale aj cestu núteného rozdelenia rodiny. Podotýkame, že na Slovensku bolo v r. 2019 zaevidovaných 108 žiadostí o azyl a len 11 osôb doplnkovú ochranu dostalo. Je teda zrejmé, že prevzatím zodpovednosti za túto rodinu a udelením doplnkovej ochrany by Slovensko na seba neprevzalo žiadne nezvládnuteľné bremeno. Okrem toho pán A. je ekonomicky činný a je schopný sa o svoju rodinu postarať. Za cynický považujeme argument, ktorý odporúča rodine viesť spoločný život v Holandsku, keď otec rodiny nemá k dispozícii možnosť sa do Holandska presťahovať, celý svoj ekonomický a spoločenský život má situovaný tu, a navyše Holandsko už v minulosti ich žiadosť o azyl odmietlo a bolo pripravené ich deportovať do Afganistanu.
Veríme, čo je v najlepšom záujme detí a celej rodiny. Obaja rodičia žijú spolu a spoločne sa starajú o svoje deti, pričom v konaní na Slovensku opakovane potvrdili svoj záujem žiť svoj rodinný život tu. Podľa psychologických posudkov, ktoré máme k dispozícii, môže mať opakované vytrhnutie detí z rodinného prostredia a opakované odlúčenie od otca, s ktorým majú deti veľmi dobré väzby, negatívny dopad na všetkých členov rodiny, osobitne na psychický, emočný a sociálny vývoj, najmä u najmenších detí.
Obrátili sme sa znovu na súd. Tentokrát sa Krajský súd v Bratislave rodiny nezastal, zatiaľ odmietli priznať odkladný účinok správnej žalobe. Požiadali sme Migračný úrad, či si vec nerozmyslí, ako aj súdy, či na opakovaný návrh nepriznajú odkladný účinok, vzhľadom na dôvody hodné osobitného zreteľa. Pre opakovanú neúspešnosť sme však boli nútené obrátiť sa na Výbor OSN pre práva dieťaťa. Ten 19. augusta 2019 rozhodol o prijatí našej sťažnosti a vyzval slovenské štátne orgány, aby sa zdržali premiestnenia detí A.A, S.A., M.A. a A.A. do Holandska, kým vo veci koná.
Momentálne preto očakávame, že kompetentné štátne orgány nebudú vynucovať presun detí a ich matky do Holandska a budú rešpektovať predbežné opatrenie Výboru OSN pre práva dieťaťa. Očakávame, že Slovensko upustí od plánovaného rozdelenia rodiny, ktoré považujeme za úplne zbytočné a neprimerane zasahujúce do práva na rodinný život a že prevezme zodpovednosť za ich žiadosť o azyl.
Rozsudok Krajského súdu v košiciach sp.zn 5Saz/62/2018 z 14.2.2019
Čo je Dublinské nariadenie? Vysvetlenie nájdete TU.
Blog k danej téme.
Kontakt pre médiá:
V prípade záujmu prosím kontaktujte naše PR oddelenie na media@hrl.sk alebo telefonicky na + 421 904 366 968.