Právna poradňa pre azyl v praxi (máj 2019)

Začiatkom roka ste mali možnosť prečítať si o tom, aké aktivity sme v rámci projektu podnikli v období november 2018 - január 2019. V nasledujúcom článku predstavujeme zaujímavé informácie o dosiahnutých úspechoch a našej činnosti v období február - apríl 2019.

V rámci projektu Právnej poradne pre azyl uskutočňujeme pravidelné návštevy v Záchytnom tábore Humenné, Pobytovom tábore Opatovská Nová Ves a Pobytovom tábore Rohovce.

Od 1.februára 2019 pribudlo v projekte Právnej poradne 35 nových klientov, žiadateľov o azyl (z toho 4 deti vo veku 3, 12, 15 a 17 rokov). V monitorovanom období bola právna pomoc poskytovaná celkovo 125 žiadateľom o azyl. 

V období od februára 2019 do konca apríla 2019 sme uskutočnili 12 návštev v záchytnom tábore Humenné, štyri návštevy v pobytovom tábore v Opatovskej Novej Vsi a päť návštev v pobytovom tábore Rohovce. Celkovo v sledovanom období bolo vykonaných 108,7 hodín tlmočenia do 13 rôznych jazykov.

Za účelom uľahčenia prístupu k informáciám sme spracovali rôzne informačné materiály a základné nami používané tlačivá, vrátane poučenia o GDPR, ktoré sme preložili do základných jazykov žiadateľov o azyl. Všetky materiály v rôznych jazykových verziách sú prístupné online v sekcii INFO O MIGRÁCII, podsekcii Poznaj svoje práva, právna pomoc, FAQ – najčastejšie kladené otázky, najdôležitejšie sú vytlačené na nástenkách v táboroch.

Okrem zastupovania žiadateľov o azyl na prvom stupni sme v mene klientov podávali správne žaloby proti rozhodnutiam Migračného úradu a kasačné sťažnosti proti rozsudkom krajských súdov na Najvyšší súd SR. Klientov sme zastupovali aj priamo na pojednávaniach pred Krajským súdom v Bratislave a v Košiciach alebo sme si boli na Najvyššom súde SR a na krajských súdoch boli v našej veci vypočuť verejné vyhlásenia rozsudkov.

V sledovanom období sme sa venovali 52 žiadateľom o azyl, ktorých sme z rôznych dôvodov identifikovali ako zraniteľné osoby resp. ako osoby s osobitnými potrebami. Medzi zraniteľnými žiadateľmi o azyl bolo 26 detí (vo veku od 4 mesiacov do 17 rokov), vrátane 3 ročného dieťaťa s ťažkým zdravotným postihnutím. 

Pracovali sme so siedmimi klientmi s vážnymi duševnými poruchami vrátane klientov s PTSD, reziduálnou schizofréniu a depresívnym syndrómom. Traja žiadatelia boli bez štátnej príslušnosti. Medzi zraniteľných žiadateľov o azyl, ktorým sme sa osobitne venovali, sme zaradili aj ťažko chorých klientov.

Za osobitnú kategóriu zraniteľných žiadateľov o azyl sme považovali tých, ktorí boli predtým umiestnení v útvare policajného zaistenia, nakoľko zaistenie nepriaznivo vplýva na fyzické zdravie a psychickú pohodu človeka. Riešili sme tiež otázky spôsobené možným zanedbaním zdravotnej starostlivosti v zaistení a následného šírenia nákazlivej choroby.

1) Dňa 26.3. bol vyhlásený rozsudok, ktorým NS SR vrátil vec na Krajský súd v Bratislave, ktorý bude znovu musieť vec posúdiť.
 

2) V monitorovanom období sme sa prvýkrát stretli so situáciou, kedy Migračný úrad MV SR v dvoch prípadoch súvisiacich s výkladom Dublinského nariadenia III. podal proti zrušujúcemu rozsudku správneho súdu kasačnú sťažnosť. V prípade sp. zn. 10Sžak/2/2019 už Najvyšší súd kasačnú sťažnosť Migračného úradu zamietol. Prípad sa týkal márneho uplynutia lehoty na odovzdanie podľa čl. 29 Nariadenia Dublin III, pričom súd uviedol v rozsudku: ”ani zrušenie predchádzajúceho rozhodnutia sťažovateľa nemá vplyv na začatie plynutia lehoty na odovzdanie podľa čl. 29 predmetného nariadenia, a ani na jej plynutie. Opačný názor, o ktorý sa opiera kasačná sťažnosť sťažovateľa, nemá oporu v Nariadení Dublin III.” V druhom prípade sme podali vyjadrenie z našej strany, nakoľko sa domnievame, že ide o zjavne neopodstatnenú kasačnú sťažnosť. Migračný úrad v nej obhajuje svoje rozhodnutie o zastavení konania aplikujúc §19 ods.1 písm.g) zákona o azyle, že „opustil územie Slovenskej republiky“ na situáciu, pri ktorej bol žiadateľ proti svojej vôli nezákonne vrátený do Maďarska podľa Nariadenia Dublin III.
 

3) Vo februári Krajský súd v Košiciach vyhovel našej správnej žalobe v prípade 5-člennej rodiny z Afganistanu, ktorí pred súdom napadli rozhodnutie Migračného úradu o zamietnutí ich žiadostí o azyl na Slovensku ako neprípustných, nakoľko zodpovedné za posúdenie ich žiadostí malo byť Holandsko. Otec rodiny dlhodobo, takmer 10 rokov žije na území SR, má tu trvalý pobyt, je zamestnaný a ovláda slovenský jazyk. Súd nám dal za pravdu, že mal byť riadne zohľadnený rodinný život celej rodiny, do práva na rodinný život možno zasiahnuť len v nevyhnutnom prípade.
 

4) V prípade vysoko zraniteľného žiadateľa nám Krajský súd v Košiciach dal za pravdu vo všetkých žalobných bodoch, a skonštatoval, že „neboli splnené podmienky pre zamietnutie žiadosti podľa § 11 ods. 1 písm. e) zákona o azyle, nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo ustálene štátne občianstvo žalobcu, prípadne nebola vylúčená hypotéza, že ide o osobu bez štátnej príslušnosti“. Súd uviedol, že „podľa názoru súdu nie je namieste rozhodovanie procesnou formou, ale je potrebné rozhodnutie v merite veci, kde bude posúdená aj otázka možného udelenia azylu podľa § 8, resp. podľa § 9 , čo predstavuje posúdenie možnosti udelenia azylu z humanitných dôvodov, predovšetkým z dôvodu posúdenia zdravotného stavu žalobcu“. Súd poukázal na možnú potrebu ustanovenia procesného opatrovníka pre azylové konanie v prípade žalobcu.

5) Krajský súd v Košiciach zrušil rozhodnutie o neudelení azylu mladého žiadateľa o azyl z Jemenu, ktorý na Slovensku získal doplnkovú ochranu, ale domnievali sme sa, že Migračný úrad mu mal udeliť azyl z opodstatnených obáv z prenasledovania súvisiacich s jeho otcom, ktorým je prominentný jemenský politik. Súd mal za to, že v časti neudelení azylu, sa správny orgán nedostatočne zaoberal tvrdenými politickými obavami, a rozhodnutie o neudelení azylu riadne neodôvodnil.

6) Bolo nám doručené písomné vyhotovenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. Zn. 8SaZ/7/2018 v azylovej veci konvertitu z islamu na kresťanstvo z Iránu. Súd zrušil  negatívne rozhodnutie MÚ s tým, že: “...konvertiti môžu čeliť aj prenasledovaniu vo forme fyzického či psychického násilia, vo forme zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatrení, ktoré sú diskriminačné alebo vykonávané diskriminačným spôsobom, alebo vo forme neprimeraného trestného stíhania alebo trestu. Z rozhodnutia žalovaného ale jednoznačné vyvrátenie hrozby takéhoto postupu štátnych orgánov domovského štátu nevyplýva, čo sa vzťahuje aj na neudelenie doplnkovej ochrany žalobcovi, najmä za naplnenia premisy, že hrozba vážneho bezprávia sa posudzuje na základe informácií dostupných v čase rozhodovania s výhľadom do budúcna, za rešpektovania skutočnosti, že keď  pred odchodom z krajiny pôvodu žiadateľ o medzinárodnú ochranu nebol subjektom vážneho bezprávia ešte neznamená, že reálne nebezpečenstvo vážneho bezprávia v budúcnosti nehrozí.”

7) V monitorovacom období bol doručený aj rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžak/14/2018 klienta z Afganistanu, ktorým kasačný súd zrušil rozhodnutie MÚ v časti o neudelení azylu klienta z Afganistanu, ktorý sa obáva prenasledovania zo strany príslušníkov Talibanu, pretože ako stavebný robotník bol v krajine pôvodu považovaný Talibanom za osobu spolupracujúcu s vládou a “západom”. V súdnom konaní sme namietali nesprávne právne posúdenie veci, neskôr nesprávny procesný postup krajského súdu v Košiciach. Podľa stručného odôvodnenia na vyhlásení rozsudku sa NS SR stotožnil s týmito našimi námietkami.
 

Ku koncu monitorovacieho obdobia máme otvorené prípady 65 klientov. 26 z nich čaká na výsledok konania pred Procedurálnym odborom a sedem na Dublinskom stredisku Migračného úradu MV SR. Pred Krajským súdom v Bratislave zastupujeme aktuálne 5 prípadov, na Krajskom súde v Košiciach 20 prípadov a na Najvyššom súde SR 7 prípadov.