17.01.2020
Košice - Predstavitelia 13 organizácií zastupujúci viacerých členov Európskej rady pre utečencov a exulantov (ECRE) z 9 európskych štátov (od Švajčiarska po Bielorusko) sa stretli 16. a 17. januára v Košiciach, aby prediskutovali predbežnú pozíciu k pripravovanému Európskemu paktu o migrácii a azyle.
07.01.2020
Súhrn noviniek a plánovaných podujatí v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach a Trnave.
30.12.2019
31.12.2019 sme ukončili 7-mesačný projekt „Dajme šancu utečencom III“, ktorý sme realizovali od júna 2019 vďaka finančnej podpore Ministerstva spravodlivosti SR v rámci dotačného programu na presadzovanie, podporu a ochranu ľudských práv a slobôd a na predchádzanie všetkým formám diskriminácie, rasizmu, xenofóbie, antisemitizmu a ostatným prejavom intolerancie. Vďaka projektu sme mohli naďalej pokračovať v bezplatnej právnej pomoci zaisteným žiadateľom o azyl, vzdelávať policajtov a budúcich policajtov v otázkach migrácie ako aj vzdelávať tlmočníkov, ktorí samí majú väčšinou migrantské pozadie. Viac o tom, čo sa nám v projekte podarilo dosiahnuť, si môžete prečítať v nasledujúcom texte a pozrieť v našich videách: 1. Vzdelávanie policajtov a budúcich policajtov – na slovenské policajné školy (Akadémiu Policajného zboru v Bratislave a Strednú odbornú školu Policajného zboru v Košiciach) sme pozvali policajtov z Talianska a zo Španielska, ktorí pracujú na miestach, cez ktoré cudzinci buď vstupujú na územie Európskej únie alebo na miestach, kde sa cudzinci dlhodobo zdržiavajú. Mali sme víziu, že lektori-policajti môžu byť pre študentov zaujímaví, pretože sa s nimi vedia slovenskí policajti viac identifikovať a navyše pochádzajú z rovnakého, policajného, prostredia. Cieľom takéhoto vzdelávania prostredníctvom policajtov bolo, sprostredkovať slovenským policajtom dobrú prax zo zahraničia ako aj odporúčania vo vzťahu k práci s cudzincami. Policajt, Antonino Ciavola, z Talianska pracuje ako vyšetrovateľ v meste Ragusa na Sicílii a jeho tím policajtov je povolaný do hotspotu Pozzallo vždy, keď tam zakotví loď s cudzincami na palube. Na demonštratívnom videu mohli slovenskí policajti priamo vidieť ako prebieha registrácia novo prichádzajúcich cudzincov a najmä ako sa zameriavajú na identifikáciu určitých osôb, ktoré sú buď obeťami obchodovania s ľuďmi, vykorisťovania alebo inej nelegálnej činnosti. Študenti sa mohli pýtať policajta otázky a spoločne debatovali na rôzne témy súvisiace s migráciou alebo prácou policajtov. Spomínalo sa napríklad množstvo prípadov nigérijských žien, ktoré boli zlákané na prostitúciu v Taliansku s použitím aj prostredníctvom mágie woodoo alebo prípady lacnej pracovnej sily, keď boli cudzinci, proti svojej vôli, držaní na talianskych farmách. Taliansky policajt viac krát mladým policajtom prízvukoval, aby cudzincov brali ako ľudské bytosti a v prípadoch obchodovania s ľuďmi ich brali ako obete a nie ako páchateľov. Zároveň uviedol, že medzi cudzincami je potrebné rozlišovať aké sú dôvody ich príchodu do Európskej únie a, že utečencom musíme umožniť vstúpiť do konania v rámci, ktorého zodpovedné úrady preskúmajú opodstatnenosť ich obáv. Druhý policajt, Daniel Limones Silva, bol zo Španielska a je prezidentom Kolégia kriminológov v meste Barcelona. Špecializuje sa na prácu s cudzincami po ich vstupe do Európskej únie a po ich usídlení na území Barcelony. Barcelona je dlhodobo spájaná s vysokou kriminalitou. Z jeho prednášky a poskytnutých štatistík však vyplynulo, že cudzinci, ktorí sa dlhodobo zdržiavajú v Barcelone sa výrazne nepodieľajú na páchaní trestnej činnosti v meste, skôr naopak. Študentom priblížil ako bol vzťah polícia-cudzinci v minulosti ovplyvnený neznalosťou, jazykovými problémami, kultúrnymi odlišnosťami, nedôverou a strachom. Barcelonská polícia preto začala viac pracovať v komunitách cudzincov a najmä na svojej stratégii pri práci s nimi. Vytvorili tzv. „komunitnú políciu“, ktorá sa zameriava na zlepšovanie vzťahov s miestnou komunitou, čím sa zároveň zvýšila aj vzájomná dôvera. Navýšili sa aj zdroje pre políciu, ktoré sa využívajú najmä na prevenciu. Ďalším pozitívnym opatrením v Barcelone bolo aj prijatie nových policajtov s cudzineckým pozadím ako aj vytvorenie špeciálnych jednotiek zameraných na prácu s rizikovými skupinami a menšinami. Ako lektori vystúpili aj iní odborníci, ktorí síce neboli policajtmi, ale pracujú v blízkosti policajného prostredia prípadne priamo s nimi. Miroslava Pinková z UNHCR predstavila študentom mandát a aktivity Agentúry OSN, ktorá sa zaoberá ochranou a pomocou utečencom, ako aj iným skupinám, ktoré sú v ich záujme ako napríklad osoby bez štátnej príslušnosti, presídlenci a navrátilci. Ďalej sa študenti dozvedeli o rôznych projektoch UNHCR vo svete ako aj na Slovensku, pričom sa lektorka priamo zamerala na aktivity súvisiace s monitorovaním slovensko-ukrajinskej hranice a so vstupom cudzincov na územie Slovenska. Anna Láníčková, z Kancelárie verejného ochrancu práv v Brne je tzv. monitorkou, teda osobou, ktorá monitoruje spôsob akým sa cudzinci, ktorí prestali spĺňať podmienky pobytu na území Českej republiky vracajú späť do krajiny pôvodu pod záštitou Frontexu. Študentom opísala, ako sa pripravuje na monitorovaciu misiu do zahraničia, ako prebieha návrat, čo si všíma pri realizácii návratu, aké sú štandardy a právna úprava, ale aj aké má kompetencie a postavenie v rámci monitorovacej misie. Študenti mali možnosť vidieť opäť demonštratívne video, na ktorom bol zaznamenaný monitorovaný návrat realizovaný Frontexom. Jaroslav Větrovský z Právnickej fakulty Západočeskej univerzity v Plzni študentom následne predstavil európsku právnu úpravu návratovej politiky s presahom na medzinárodné štandardy. 2. Vzdelávanie tlmočníkov – druhá časť projektu MSSR bola zameraná na vzdelávanie tlmočníkov, ktorí tlmočia v azylových a cudzineckých konaniach s dôrazom na tzv. „komunitných tlmočníkov“, ktorí tlmočia svojim krajanom, ale bez toho, aby mali tlmočnícke alebo jazykové vzdelanie. Komunitné tlmočenie začína byť rozšírené aj v iných krajinách Európskej únie, Slovensko nevynímajúc. Očakáva sa, že počty komunitných tlmočníkov sa budú zvyšovať, ale aj miesta, na ktorých sa, práve kvôli zvyšujúcemu počtu cudzincov, budú služby týchto tlmočníkov využívať. Okrem štátnych inštitúcii, ako sú Migračný úrad a cudzinecká polícia, ktoré primárne využívajú súdnych tlmočníkov zapísaných v zozname Ministerstva spravodlivosti SR, využívajú služby komunitných tlmočníkov napríklad aj v školách, kde študujú cudzinci, v nemocniciach, na úradoch a pod. Helena Tužinská sa na seminároch pre tlmočníkov zamerala na poukázanie na kultúrne odlišnosti cudzincov, na ich vnímanie a rozmýšľanie, ktoré môžu mať vplyv na ich vyjadrovanie a opisovanie situácii. Zúčastneným účastníkom sprostredkovala svoje dlhoročné skúsenosti z pozorovania práce tlmočníkov, ako aj iných aktérov v oblasti migrácie. Cieľom semináru bolo aj predstaviť práva tlmočníkov, ich postavenie počas tlmočenia, tipy ako postupovať pri tlmočení, ako sa na tlmočenie pripraviť a nakoniec aj samotný postup ako sa stať súdnym tlmočníkom. Po ukončení semináru sme boli kontaktovaní jedným účastníkom, ktorý prejavil záujem stať sa aj súdnym tlmočníkom s tým, že má záujem urobiť si skúšku a v budúcnosti pôsobiť ako súdny tlmočník. 3. Poskytovanie právnej pomoci zaisteným žiadateľom o azyl – žiadatelia o azyl, ktorí boli pozbavení osobnej slobody a umiestnení do útvarov policajného zaistenia pre cudzincov v Medveďove alebo v Sečovciach nie sú medzi oprávnenými osobami na poskytovanie bezplatnej právnej pomoci v prvom stupni. Nakoľko je však konanie na prvom stupni kľúčové pokiaľ ide o získanie medzinárodnej ochrany na Slovensku, či už vo forme azylu alebo vo forme doplnkovej ochrany, v rámci projektu sme zabezpečovali právnu pomoc práve tejto skupine. Právničky Ligy za ľudské práva pravidelne navštevovali obidve policajné zariadenia za účelom poskytovania právnych konzultácii, nahliadali do spisov na Migračnom úrade, na oddeleniach cudzineckých polícií, na súdoch a pod., pripravovali právne stanoviská, správne žaloby a kasačné sťažnosti, zastupovali cudzincov na pohovoroch a na súdnych pojednávaniach a pripravili aj prehľad zaujímavých judikátov a úspešných prípadov.
19.12.2019
Už 15 rokov Liga za ľudské práva poskytovala bezplatnú pravni pomoc cudzincom u utečencom na Slovensku.
08.12.2019
Súhrn noviniek a plánovaných podujatí v Banskej Bystrici, Bratislave, Košiciach a Trnave.
04.12.2019
V Lige za ľudské práva sa nám dostal do pozornosti prípad 45 mužov - cudzincov pôvodom predovšetkým z Moldavska a Ukrajiny, ktorí boli zadržaní dňa 8.10.2019 v priemyselnej hale za nelegálnu výrobu tabakových výrobkov bez ochranných známok vo Veľkých Kostoľanoch, okres Piešťany.
14.11.2019
Nadácia Tatra banky podporila projekt Klinika azylového práva v praxi, ktorý sme realizovali od 01.10.2018, a v týchto dňoch ho finalizujeme. Medzi ciele projektu sme si stanovili skvalitnenie metód vedenia Kliniky azylového práva na Právnickej fakulte Trnavskej univerzite v Trnave, tak, aby boli v súlade so svetovými trendami, a aby študenti boli vzdelávaní na porovnateľnej úrovni s inými štátmi, najmä Európskej únie a Spojených štátov amerických. Za tým účelom sme pripravili novú metodiku vedenia Kliniky azylového práva, ktorá odzrkadľuje najmodernejšie trendy učenia, a to pokiaľ ide o metódy a formu výučby, a rovnako sme vypracovali materiál nazvaný Zásady práce študentov Kliniky, ktorý upravuje zásady poskytovania právnej pomoci a iných služieb žiadateľom o azyl, azylantom a osobám s doplnkovou ochranou. Vzhľadom na množstvo zaujímavých informácií, ku ktorým sme sa v rámci realizácie tohto projektu dostali, pripravili sme aj Výstup z projektu, ktorý obsahuje jednak všeobecné informácie o tom, čo je to klinické vzdelávanie, ako aj podklady z osobných návštev na zahraničných univerzitách, kde sme mali možnosť pozorovať výučbové metódy Kliník azylového práva. Osobné návštevy Kliník azylového práva v zahraničí umožnili vyučujúcej ako aj právničke Ligy za ľudské práva, ktorá sa študentom venuje počas praktickej časti výučby, získať nové kontakty v zahraničí, čo smerom do budúcna otvára aj možnosti ďalšej spolupráce s klinikami z iných krajín. Pri príprave výstupov projektu sme sa inšpirovali predovšetkým výučbovými metódami kliník v Českej republike (v Prahe a Brne), Holandska (Vrije University, Amsterdam), a univerzít v Gente, Sussexe, Turíne, a v USA (vo Washingtone a v New Yorku). Výstupy projektu sme prezentovali dňa 6.11.2019 na Dni právnych kliník na Právnickej fakulte Trnavskej univerzity v Trnave. Daný projekt nám umožnil pripraviť návrh na zreformovanie Kliniky azylového práva na Právnickej fakulte TU. Navrhujeme rozčlenenie teoretickej a praktickej výučby azylového práva tak, aby bol na PF TU vytvorený nový teoretický predmet "Azylové právo", ktorého absolvovanie by bolo podmienkou pre zapísanie si predmetu Klinika azylového práva, ktorá by sa zameriavala na praktickú výučbu - prácu na prípadoch, v spolupráci s OZ Liga za ľudské práva, napokon tiež navrhujeme smerom do budúcnosti vytvorenie voliteľného predmetu "Simulovaný súdny proces v azylovom práve". Nadácii Tatra banka ďakujeme za možnosť rozšíriť si obzory a navštíviť Právnické fakulty v zahraničí a priniesť na Slovensko inšpirácie a nové nápady na skvalitnenie výučby súčasnej Kliniky azylového práva na PF TU.
14.10.2019
Šiesty ročník Fóra o integrácii reagoval na aktuálnu spoločenskú diskusiu o cudzincoch v mestách, ich integrácii a miere zapojenia sa do diania.
30.09.2019
25. septembra 2019 sme zorganizovali v spolupráci s CVEK, Marginal a Nadácia Milana Šimečku druhé stretnutie s cudzincami v Trnave v rámci projektu KapaCITY.
18.09.2019
Klimatický utečenec alebo klimatický migrant? Čo je správnejšie používať? Ako rieši medzinárodné právo ich postavenie?