29.11.2018
On September 13th, the Human Rights League held the first discussion on foreigners’ civil participation.
05.11.2018
Globálny rámec o bezpečnej, riadenej a legálnej migrácii,* alebo v skratke Globálny kompakt o migrácii (GCM) je návrh medzinárodného dokumentu, ktorý má byť prijatý na medzinárodnej konferencii v Marakéši na najvyššej vládnej úrovni už v tento december. *EDIT: Predchádzajúca verzia tohto textu obsahovala odkaz na anglické znenie dokumentu a názov "Globálny kompakt...". V tom čase ešte nebol k dispozícii oficiálny preklad dokumentu Ministerstvom zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, ktorý sme aktuálne doplnili a pôvodný preklad názvu nahradili oficiálnym prekladom a odkazom na slovenský preklad. Diskusia Pozrite si diskusiu v rámci relácie Glóbus na .týždeň s Matúšom Dávidom, v ktorej riaditeľka Ligy za ľudské práva, Zuzana Števulová a riaditeľka Medzinárodnej organizácie pre migráciu Zuzana Vatráľová vysvetľujú tému globálneho kompaktu. K dispozícii je aj podcast. Globálny kompakt o migrácii je politický dokument, ktorý chce zlepšiť medzinárodnú spoluprácu štátov v oblasti migrácie. Neprináša žiadne nové povinnosti, nezavádza žiadne nové práva. Napriek tomu okolo neho panuje v posledných týždňoch veľká kontroverzia. Pozrime sa bližšie na to, čo to GCM je, ako a prečo vznikol a čo obsahuje. Globálny kompakt je nezáväzný dokument, ktorý upravuje rámec spolupráce, na ktorej sa členské štáty OSN dohodli v Newyorskej deklarácii pre utečencov a migrantov. Upravuje medzinárodnú spoluprácu medzi všetkými relevantnými aktérmi v oblasti migrácie. Uznáva, že žiaden štát nemôže riešiť migráciu samostatne. Uznáva tiež suverenitu štátov a povinnosti, ktoré vyplývajú z medzinárodného práva. Tieto vyjadrenia nájdeme už v úplnom úvode globálneho kompaktu, v čl. 7 preambuly. Tu si pozrite video OSN, v ktorom vysvetľujú globálny kompakt: Prečo vznikol GCM? Záväzok vypracovať GCM bol prijatý na summite OSN v New Yorku, počas konferencie na najvyššej vládnej úrovni 19. septembra 2016. Výsledkom konferencie bola tzv. Newyorská deklarácia pre utečencov a migrantov, v ktorej sa štáty sveta zaviazali prijať 2 globálne kompakty – jeden týkajúci sa migrantov a jeden týkajúci sa utečencov. Tieto dokumenty majú rámcovať spoločné východiská pre riešenie tém migrácie a utečenectva. Dôvodom bola utečenecká resp. migračná kríza v r. 2015/2016 spôsobená najmä sýrskou vojnou a vysoký počet utečencov na svete. Newyorská deklarácia vyjadruje vôľu zástupcov 193 krajín sveta riešiť tému migrácie spoločne, na globálnej úrovni, zachraňovať ľudské životy a ochraňovať práva. Jedným z cieľov Newyorskej deklarácie je pomenovať oblasti, ktorým aktuálne čelíme, ale aj pripraviť svet na budúce výzvy, ako napríklad klimatické zmeny. Ako sa pripravoval GCM? Newyorská deklarácia obsahuje aj harmonogram prípravy Globálneho kompaktu o migrácii, ktorý mal 3 štádiá: konzultácie, vyhodnotenie a medzištátne vyjednávania. Dohľad nad procesom malo Švajčiarsko a Mexiko, Ďalej to bola Louise Arbour, špeciálna zástupkyňa generálneho tajomníka OSN pre medzinárodnú migráciu, ktorá viedla celý proces a IOM Medzinárodná organizácia pre migráciu, ktorá je organizáciou OSN zastrešujúca tému migrácie. Konzultácie: V priebehu roka 2017 sa odohralo 6 globálnych tematických konzultačných stretnutí, každé zamerané na inú tému. Tieto témy boli: Ľudské práva všetkých migrantov, začlenenie, spolupráca, všetky formy diskriminácie vrátane rasizmu, xenofóbie a intolerancie (8-9 máj 2017, Ženeva) Dôvody migrácie, vrátane nezvratných dôsledkov klimatických zmien, prírodných katastrof a kríz spôsobených človekom a možnosti ich riešenia prostredníctvom ochrany a pomoci, udržateľného rozvoja, odstránenia chudoby, predchádzania a riešenia konfliktov. ( 22-23 máj 2017, New York) Medzinárodná spolupráca a správa migrácie vo všetkých jej oblastiach, vrátane hraníc, tranzitu, vstupu, návratu, readmisie, integrácie a reintegrácie. (19-20 jún, Ženeva) Príspevok migrantov a diaspory k udržateľnému rozvoju, vrátane remitencií a prenosu získaných sociálnych benefitov. (July 24-25, New York) Pašovanie migrantov, obchodovanie s ľuďmi a modernej formy otroctva, vrátane riadnej identifikácie, ochrany a pomoci migrantom a obetiam obchodovania s ľuďmi (4-5 September, Viedeň) Neregulérna migrácia a regulérne spôsoby, vrátane opatrení na zabezpečenie dôstojnej práce, pracovnej mobility, uznávania dosiahnutej kvalifikácie. (12-13 október, Ženeva) Z každého tematického stretnutia je vyhotovený záznam, ktorý je voľne prístupný. Okrem toho sa uskutočnila séria regionálnych stretnutí, zoznam ktorých (vrátane výstupov) je uvedený tu. Ďalej sa uskutočnilo množstvo medzisektorových regionálnych stretnutí tak, aby sa zohľadnil čo najväčší počet postojov. Bližšie informácie o nich nájdete tu. Vyhodnotenie Ďalšou fázou bolo zozbieranie a vyhodnotenie všetkých postojov získaných v prvej fáze. Táto časť prebiehala koncom roku 2017 a začiatkom 2018. Výsledkom bolo zverejnenie tzv. „nulového draftu“ – východiskového dokumentu, ktorý sa stal predmetom rokovaní medzi jednotlivými štátmi OSN. Viac o postupe tu: https://refugeesmigrants.un.org/stocktaking-phase Medzištátne vyjednávanie Po tom, čo bol vo februári 2018 v Ženeve prezentovaný tzv. „zero draft“, teda prvý návrh znenia kompaktu, začali sa medzištátne vyjednávania o jeho konečnej podobe. Po šiestich kolách sa štáty zhodli na texte nového globálneho kompaktu, ktorý bol publikovaný 13.7.2018 na webe OSN vo všetkých oficiálnych jazykoch: https://refugeesmigrants.un.org/intergovernmental-negotiations Formálne prijatie tohto nezáväzného dokumentu je naplánované na Konferenciu v Marakéši, ktorá sa bude konať 10-11.decembra 2018 (viac: https://refugeesmigrants.un.org/intergovernmental-conference-2018). Keďže nejde právne záväznú medzinárodnú zmluvu, nevyžaduje sa ratifikácia alebo podpis jednotlivých vlád. Základné princípy, na ktorých je GCM postavený: Ľudia a ich fyzická a psychická pohoda (wellbeing) sú v centre dokumentu. Medzinárodná spolupráca je nevyhnutná pre akékoľvek riešenia v oblasti migrácie. Národná suverenita (zvrchovanosť) musí byť rešpektovaná v medziach medzinárodného práva. Právny štát a spravodlivosť sa týkajú aj migrácie a migrantov a verejní predstavitelia musia byť zodpovední za právne normy prijaté a realizované v oblasti migrácie. Udržateľný rozvoj a Agenda 2030 sú úzko previazané s migraciou. Ľudské práva, ochrana pred diskrimináciou, rasizmom a intoleranciou je jedným z princípov. Ochrana detí je zaručená. Rodovo citlivé politiky sa uplatňujú aj v oblasti migrácie. Celoštátny prístup – migrácia je multisektorová a multidimenzionálna téma a preto nemôže byť záležitosťou jediného rezortu. Zdôrazňuje sa spolupráca naprieč rezortmi. Celospoločenský prístup – zdôrazňuje sa, že migrácia je fenomén, ktorý má množstvo rozmerov a musí byť adresovaný spoluprácou naprieč spoločnosťou. Ciele globálneho kompaktu: (1) Zbierať a využívať aktuálne dáta s cieľom zavádzať politiky a opatrenia založené na faktoch („evidence-based policies“) (2) Minimalizovať nepriaznivé podmienky a štrukturálne problémy, ktoré nútia ľudí opúšťať krajiny pôvodu (3) Poskytovať presné a včasné informácie počas všetkých štádií migrácie (4) Zabezpečiť, že všetci migranti majú doklady totožnosti a zodpovedajúcu dokumentáciu (5)Zlepšiť dostupnosť a flexibilitu legálnych migračných spôsobov. (6) Zabezpečiť férové a etické podmienky pri prijímaní zamestnancov ako aj dôstojné pracovné podmienky. (7) Zaoberať sa a znížiť situácie zraniteľnosti v oblasti migrácie. (8) Zachraňovať životy a vytvoriť koordinovanú medzinárodnú aktivitu venujúcu sa migrantom, ktorí počas cesty zmiznú. (9) Posilniť nadnárodné aktivity vo vzťahu k pašovaniu migrantov. (10) Predchádzať, zabraňovať a zničiť obchodovanie s ľuďmi v kontexte medzinárodnej migrácie. (11) Riadiť hranice integrovane, bezpečne a koordinovane. (12) Posilniť predvídateľnosť a právnu istotu migračných postupov pre dôkladné preverenie, vyhodnotenie a ďalší postup. (13) Imigračné zaistenie je používané iba ako posledná možnosť a dôraz sa kladie na opatrenia nahrádzajúce zaistenie. (14) Zlepšiť konzulárnu ochranu, pomoc a spoluprácu v migračnom procese (15) Zabezpečiť, aby mali migranti prístup k základným službám. (16) Posilňovať migrantov a spoločnosti tak, aby boli dosiahnuté úplné začlenenie a spoločenská súdržnosť. (17) Odstrániť všetky formy diskriminácie a podporovať verejné diskusie založené na faktoch s cieľom formovať postoje k migrácii. (18) Investovať do rozvoja zručností a umožniť vzájomné uznávanie zručností, kvalifikácie a schopností. (19) Vytvoriť podmienky pre migrantov a diaspory, aby sa mohli úplne podieľať na udržateľnom rozvoji v každej krajine. (20) Podporovať rýchlejší, bezpečnejší a lacnejší transfer remitencií a zabezpečiť finančnú inklúziu migrantov. (21) Spolupracovať s cieľom zabezpečiť bezpečný a dôstojný návrat a prijatie, ako aj udržateľnú reintegráciu. (22) Vytvoriť mechanizmus na prenos sociálneho zabezpečenia a výsluhových benefitov (23) Posilniť medzinárodnú spoluprácu a globálne partnerstvo s cieľom bezpečnej, legálnej a pravidelnej migrácie. Čo je a čo obsahuje Globálny kompakt? √ GCM je prvý medzinárodný dokument, ktorý sa venuje migrácii ako fenoménu v celosti a komplexnosti √ GCM je právne nezáväzný dokument, obsahuje východiská s pomocou ktorých budú štáty riešiť jednotlivé otázky týkajúce sa migrácie √ vychádza z už existujúcich a platných záväzkov, práv a povinností, ktoré sumarizuje do jedného spoločného dokumentu √ v preambule dokumentu je zakotvený princíp medzinárodnej spolupráce a národnej suverenity. To znamená, že žiadnemu štátu nie je možné nanútiť migračnú politiku. √ GCM zdôrazňuje spoluprácu ako cieľ pri riešení témy migrácie √ GCM zdôrazňuje nielen perspektívu prijímajúcich krajín (teda krajín, do ktorých migranti prichádzajú), ale aj perspektívu krajín a komunít tranzitu a perspektívu samotných migrantov a migrantiek a ich krajín a komunít. Preto je jedným z hlavných motívov aj cieľ, aby migrácia bola prospešná pre všetkých – tým sa myslia aj migranti, aj krajiny. √ GCM zdôrazňuje ochranu detí, boj proti obchodu s ľuďmi a proti pašovaniu ľudí, teda spoločensky prospešné ciele, ktoré sú vo verejnom záujme √ GCM adresuje aj tému rovnakých podmienok pre zamestnancov – migrantov, čo sa týka napríklad aj Slovákov a Sloveniek pracujúcich v zahraničí, nielen cudzincov pracujúcich u nás. √ GCM myslí aj na nové dôvody migrácie, ktoré sa začínajú objavovať a s ktorými sa budeme musieť v krátkom čase vysporiadať. Týka sa to najmä sťahovania z dôvodu klimatických zmien. Každý medzinárodný dokument by mal myslieť aj na budúce možné udalosti. To je jeho pridaná hodnota a nie negatívum. √ GCM potvrdzuje princíp non-refoulement a zákaz kolektívneho vyhosťovania cudzincov, ktoré je zakázané už Európskym dohovorom o ľudských právach √ GCM sa venuje aj téme návratov, vyhostenia, reintegrácie v krajine pôvodu a spolupráce štátov v tejto oblasti. To všetko sú otázky, ktoré žiadna krajina nedokáže sama vyriešiť, pretože aby sme človeka vrátili do krajiny pôvodu, potrebujeme nielen jeho súhlas ale aj súhlas tejto krajiny. √ praktický význam GCM bude spočívať v tom, ako ochotné budú štáty pri napĺňaní cieľov a plánov, ktoré si stanovia a aký silný bude mechanizmus, ktorý bude ich plnenie monitorovať Čo nie je a neobsahuje GCM? X GCM nie je medzinárodný komplot Proces prijímania kompaktu trval 18 mesiacov, mohol sa ho zúčastniť takmer každý, kto mal záujem, uskutočnilo sa množstvo regionálnych stretnutí, vyjednávaní a rokovaní. Kofacilitátormi celého procesu boli zástupcovia Mexika a Švajčiarska, ktorí nad celým procesom dohliadali a manažovali ho. Každá krajina mala možnosť sa vyjadriť, dokument pripomienkovať, či vytvárať koalície na podporu svojich postojov. Výsledný text je výsledkom širokého kompromisu a konsenzu. Celý proces je podrobne zdokumentovaný. X GCM nezavádza ľudské právo migrovať GCM nezavádza nové ľudské práva, ani právo migrovať. GCM vychádza z už prijatých a rešpektovaných ľudských práv a ich výkladu medzinárodnými súdnymi a kvázisúdnymi orgánmi. Čo je v rôznych diskusiách nepravdivo interpretované je základné právo na slobodu pohybu a pobytu, ktoré znamená aj to, každý človek má právo opustiť svoju krajinu. Samozrejme, sloboda pohybu nie je absolútne právo a môže byť zákonným spôsobom obmedzená, napríklad stanovením víz alebo podmienok na získanie povolenia na pobyt. X GCM nezbavuje štáty suverenity rozhodnúť sa o svojej migračnej politike Právne naopak, preambula kompaktu cituje národnú suverenitu ako jeden z princípov, ktorým sa postoje k migrácii majú riadiť. Kompakt žiadnemu štátu nenariaďuje prijať migrantov, ani nezavádza nové nástroje, či záväzky. X GCM nestiera rozdiel medzi regulérnou a neregulérnou migráciou V skutočnosti GCM len konštatuje to, čo je samozrejmé už desaťročia – každý človek má neodňateľné a nescudziteľné ľudské práva, ktoré mu patria bez ohľadu na jeho aktuálny migračný status. Čiže, aj ľudia, ktorí prekročia hranice v rozpore s právom, sú chránení napríklad pred mučením alebo majú právo na spravodlivé súdne konanie. To však neznamená, že nemôžu byť potrestaní za tento priestupok v súlade s národnou legislatívou. Na Slovensku je takýmto trestom pokuta, vyhostenie a zákaz vstupu do celého Schengenu, čo ostane zachované aj po prijatí kompaktu. X GCM nezakazuje migráciu Migrácia je jav, ktorý je s ľudstvom od nepamäti a nedá sa zakázať. Očakávania, že bude prijatý dokument, ktorý ľuďom zakáže migrovať, je ilúzia a naivita. Cieľom väčšiny krajín je regulovať tento ľudský pohyb (ktorý sa momentálne týka cca 3% svetovej populácie), inými slovami stanoviť, kto a za akých podmienok môže prísť na územie cudzieho štátu a tiež to, čo sa má stať, ak tieto podmienky poruší. To je aj obsahom GCM, ktorý samozrejme musí rešpektovať aj práva, ktoré každý človek – bez ohľadu na to, či migruje alebo nie, má. X GCM sa netýka utečencov Globálny kompakt o migrácii výslovne uvádza, že treba dôsledne rozlišovať medzi pojmami utečenec a migrant. Utečenci sú subjektom medzinárodného práva, ktoré pre nich upravuje špeciálny ochranný režim (Dohovor OSN o právnom postavení utečencov z r. 1951) a tento režim sa na migrantov nevzťahuje. Globálny kompakt o migrácii sa nevenuje utečencom a tejto téme sa bude venovať druhý globálny kompakt (o utečencoch), ktorý práve vzniká. Aktuálne a presné dáta o migrácii nájdete tu. Zaujímavé články: https://www.ecre.org/the-ostrich-approach-to-migration/ https://picum.org/picum-news/ http://gcmigration.org/2018/07/joint-civil-society-statement-at-the-conclusion-of-negotiations-on-the-global-compact-for-safe-orderly-and-regular-migration/ https://www.compas.ox.ac.uk/2018/communication-breakdown-in-austria-how-far-right-fringe-groups-hijacked-the-narrative-on-the-global-compact-for-migration/ Na twittery sledujte tému pod týmito haštagmi: #formigration #globalcompactformigration #globalcompactmigration V dokumentoch nájdete aj text vyhlásenia, ktoré sme zaslali členkám a členom Zahraničného výboru NRSR 20.11.2018.
21.10.2018
V tomto týždni sme sa venovali našej bežnej činnosti. Kolegyňa Katka navštívila Útvar policajného zaistenia pre cudzincov Medveďov, kde absolvovala azylový pohovor so svojím klientom a rozprávala sa s niekoľkými žiadateľmi o azyl. Miške sa zas podarilo dosiahnuť prepustenie dvoch súrodencov z Útvaru policajného zaistenia v Sečovciach. Brat jej klientov sa jej takto poďakoval, čo nás veľmi potešilo! Okrem toho sme sa aj intenzívne venovali výberu nových kolegov – ešte stále hľadáme finančného koordinátora/ku a PR experta/ku. Ak spĺňate podmienky a chceli by ste s nami pracovať, neváhajte a pošlite nám životopis a motivačný list ešte dnes! No a editovali sme aj videá, ktoré sme nakrútili s niektorými účastníkmi Integračného fóra 2018. Tu si pozrite prvé z nich – Timo Rinke z Nadácie Fridricha Eberta predstavuje štúdiu "Looking Behind the Culture of Fear" o dôvodoch, prečo sa bojíme imigrácie: Odporúčané čítanie: Aktuality zverejnili rozhovor so Salahom Uddinom, mladým utečencom z Barmy, ktorý patrí k menšine Rohingyov. Salah bol jedným z hostí našej konferencie. Refugees Deeply majú tento týždeň viacero výborných článkov, my vyberáme článok primátora Bristolu o tom, akú úlohu môžu mať mestá pri určovaní migračnej politiky. Pekný týždeň!
15.10.2018
Minulý týždeň to u nás žilo najmä Fórom integrácie 2018 a súvisiacimi verejnými diskusiami. Na našom webe už čoskoro nájdete všetky prezentácie a videá s niektorými účastníkmi a účastníčkami Fóra, dovtedy si môžete pozrieť záznam z oboch diskusií na našom facebooku (vo videách). A tu je pár fotiek: Naša riaditeľka Zuzka mala minulý týždeň veľmi bohatý na rôzne diskusie a výstupy v médiách. Vo štvrtok ráno, v Ranných správach na RTVS hovorila o sýrskych sirotách a možnosti ich prijatia na Slovensku. Krátky rozhovor nájdete tu od minúty 10:33. V nedeľu poobede na 2018 zas diskutovala o spolužití s utečencami na diskusii "S utečencom v obývačke" - na facebooku nájdete aj celý záznam z diskusie. Kolegyne v Košiciach navštívili zariadenia pre žiadateľov o azyl v Opatovskej Novej Vsi a útvar policajného zaistenia pre cudzincov Sečovce, kde Miška absolvovala pohovory s dvomi klientmi, ktorých zastupujeme. Odporúčané čítanie na tento týždeň: Riaditeľka Ligy za ľudské práva napísala svoj pravidelný komentár pre denník SME o najnovšom výskume Pew Research Centre, do ktorého boli zaradené aj vybrané krajiny EÚ a z ktorého vyplynulo, že občania únie súhlasia s prijímaním utečencov, ale nie sú spokojní s politkmi. Na Fóre integrácie vystúpila aj Latifa Nabizada, prvá afganská pilotka, spisovateľka a aktuálne utečenka vo Viedni. Rozhovor s ňou si prečítajte v SME alebo v Aktualitách. Zaujímavé rozhovory z Richardom Kaniewskim o situácii v Sasku a SPD urobili v Denníku N a v Aktualitách.
07.10.2018
Vitajte pri prehľade činností tímu Ligy za ľudské práva v prvý októbrový týždeň. Naša riaditeľka Zuzka začala týždeň v Budapešti, na seminári v sídle Maďarského helsinského výboru. Na seminári sme preberali stratégie a skúsenosti mimovládnych organizácií v prípadoch, keď na nich útočí priamo vláda. Svoje skúsenosti nám sprostredkovali zástupcovia mimovládnych organizácií zo Severného Írska a Izraela, ktoré pracovali alebo pracujú v nepriaznivom politickom prostredí. Z ich skúseností budeme čerpať ešte dlho. Naša Miška zas koncom týždňa cestovala do Bruselu, na seminár o tom, ako ukončiť zaisťovanie detí. Tejto téme sa venujeme už dlho a v najbližšom roku sa chceme pokúsiť dosiahnuť na Slovensku zmenu. Viac budete počuť čoskoro.Na fotografii je Miška s doktorkou Ann Lorek, pediatričkou, ktorá skúmala zdravie detí zaistených v UK. Našú právničku Katku zas navštívil jej klient Ben, aby jej ukázal svoj nový pas, ktorý dostal ako osoba s trvalým pobytom. Ak sledujete náš instagram, viac o Benovom príbehu ste sa dočítali tam. Tešíme sa s ním! No a celý týždeň sme pracovali na organizácii Fóra o integrácii 2018 a dvoch diskusií: ** POZVÁNKA ** V utorok večer a v stredu večer Vás pozývame na dve zaujímavé diskusie - "Mestá a utečenci", v utorok večer o 18:00 v Goetheho inštitúte na Panenskej 33, v Bratislave a "Spolupracujú mimovládky s pašerákmi?" v stredu večer o 18:00 v Open Gallery na Baštovej 5, v Bratislave. Tešíme sa na Vás! No a tu je odporúčané čítanie na tento týždeň: Prečítajte si blog našej riaditeľky o prijatí sýrskych sirôt - detí bez sprievodu na našom blogu tu. V piatok sme sa dozvedeli, že až 34 ľudí sa utopilo, keď v Stredozemnom mori 36 hodín márne čakali na pomoc. Viac o celom prípade píše ECRE tu. Ak ste sa dostali až sem, podpíšte petíciu We are welcoming Europe, ktorá sa snaží zabrániť kriminalizácii solidarity.
05.10.2018
Otvorené mestá v dobe strachu a situácia v Stredomorí
30.09.2018
Milé podporovateľky a milí podporovatelia Ligy, máme za sebou hektický a rozcestovaný týždeň. Jeseň je vždy obdobím rôznych konferencií a stretnutí, ale aj začiatok plánovania rôznych vecí na ďalšie obdobie. My momentálne organizujeme ďalší ročník Fóra o integrácii 2018 - konferencie, úlohou ktorej je prinášať nové a inšpiratívne pohľady na integráciu cudzincov a utečencov. Témou tohto ročníka sú "Otvorené mestá v dobe strachu". Budeme teda diskutovať najmä o stratégiách a programoch, ktoré môžu mestá rozvíjať v prospech a s pomocou utečencov a cudzincov, cieľom ktorých je lepší život všetkých. Fórum je síce konferencia, ktorá je určená len pozvaným expertom a expertkám, ale pripravili sme pre Vás dve verejné sprievodné diskusie - prvá bude už v predvečer Fóra, 9. októbra v Goetheho inštitúte a nazvali sme ju "Mestá a utečenci". Vystúpia na nej najdôležitejší spíkri konferencie, pozrite si viac tu. Po skončení Fóra, 10.10. večer, bude na Baštovej 5, v Open Gallery druhá diskusia - "Spolupracujú mimovládky s pašerákmi?", na ktorej by sme chceli otvoriť tému aktuálneho diania v Stredozemnom mori v Španielsku, Taliansku a tiež na hraniciach EÚ v Maďarsku. Viac o diskusii nájdete tu. Veľmi radi Vás na oboch diskusiách privítame! Príprave týchto podujatí sme sa v bratislavskej kancelarii venovali celý uplynulý týždeň. Okrem toho, naša právnička Viki sa zúčastnila na vzdelávacom seminári v nemeckom Trieri zameranom na aplikáciu európskeho antidiskriminacneho prava. Dúfame, že poznatky z tohto seminára využije pri naše činnosti a obrane práv klientov. Koncom týždňa zas navštívila zariadenie pre žiadateľov o azyl v Rohovciach, kde poskytovala právne informácie našim klientom. Kolegyne v Košiciach zorganizovali v rámci projektu KapaCITY stretnutie s Ukrajincami a Ukrajinkami žijúcimi v Košiciach. Spoločne s OZ Marginal a Košickým samosprávnym krajom sme predstavili projekt a snahu zapojiť cudzincov do diania v samospráve. Rodáci a rodáčky z Ukrajiny s nami zdieľali svoje skúsenosti, dobré zážitky ale aj problematické momenty. Identifikovali sme spolu aj niekoľko pozitívnych zmien a načrtli nové odporúčania. Vo štvrtok bola Baša a Miška pozrieť deň otvorených dverí na Ústavnom súde SR, kde nás TA3 oslovilo ako verejnosť vyjadriť sa k návšteve súdu. Baša spomenula, čo robíme v Lige za ľudské práva a že niektorí naši klienti museli za spravodlivosťou až na Ústavný súd. Podvečer sme sa vybrali do Michaloviec, kde sme v divadelných priestoroch klubu Freedom diskutovali s Máriou Vokál z Mareeny, s Jurajom Čokynom a s Michalovčanmi o migrácii a utečencoch v rámci diskusie organizovanej inciatívou #somtu. Naša riaditeľka Zuzka sa zas v stredu zúčastnila Fóra o ľudských právach organizovanom FRA, ktoré bolo zamerané na to, akým spôsobom moderne hovoriť o ľudských právach. Videla tam množstvo inšpiratívnych príkladov, ktoré využijeme aj pri našej práci. V piatok sa zas zúčastnila na stretnutí organizovanom ECRE o tom, aký vývoj v oblasti azylového práva môžeme očakávať po voľbách do europarlamentu. Súčasťou stretnutia bola aj diskusia o mobilizačnej stratégii vo vzťahu k utečencom, ktorí už majú udelené občianstvo, aby sa volieb zúčastnili. Bolo to naozaj veľmi zaujímavé a podnetné stretnutie, z ktorého budeme čerpať do našej práce. No a na záver sa rady pochválime aj úspešnými prípadmi. Miška mala na Krajskom súde v Košiciach pojednávanie v prípade mamy s troma deťmi, z ktorých je jedno ťažko zdravotne postihnuté. Tento prípad zastupujeme od samotného začiatku azylového konania v januári 2017. V decembri minulého roku nám dal Najvyšší súd za pravdu v tom, že rozhodnutie MÚ neudeliť takejto zraniteľnej rodine azyl z humanitných dôvodov je nelogické a neodôvodnené. Napriek tomu MÚ rozhodol opätovne neudeliť humanitný azyl. Keďže svoje rozhodnutie podľa nášho názoru riadne neodôvodnil, a teda nerešpektoval rozsudok NS, obrátili sme sa so žalobou na krajský súd. Ten sa s naším názorom stotožnil, rozhodnutie MÚ zrušil, a vec mu vrátil na opätovné prejednanie. O tom, či bude mať naša klientka s deťmi do tretice šťastie na zákonné rozhodnutie MÚ, vás budeme informovať. No a Miška si pripísala ešte jeden úspech, pretože jej bol doručený rozsudok Najvyššieho súdu SR 10Sžak/9/2018, kde ide o žiadosť o azyl, ktorý podal turecký Kurd. Najvyšší súd nevyžadoval, aby žiadateľ explicitne vyjadril obavu z prenasledovania z národnostných dôvodov. NS tiež konštatoval potrebu doplniť dokazovanie o informácie týkajúce sa prenasledovania osôb, ktoré konvertovali na kresťanstvo v krajine pôvodu. Vo vzťahu k neudeleniu azylu z humanitných dôvodov opäť NS konštatoval nedostatočné odôvodnenie a navrhol znalecký posudok psychiatra k problémom klienta. Sme veľmi spokojné s odôvodnením súdu vo vzťahu k doplnkovej ochrane, kde súd povedal: "Žalovaný pri rozhodovaní taktiež nezobral do úvahy, za akých okolností neznámi páchatelia vo februári 2017 uniesli sťažovateľa na neznáme miesto, kde sa mu vyhrážali, že v prípade, že nepôjde bojovať do Sýrie na strane IS, tak mu odrežú hlavu. Uvedené tvrdenia aj vzhľadom na to, že konvertoval na kresťanstvo a v dotazníku žiadateľa o udelenie azylu uviedol, že je proti islamu, neuznáva túto vieru, a preto mal aj problémy s kolegami v krajine pôvodu, je možné podľa názoru kasačného súdu chápať ako priamu hrozbu, ktorá je považovaná za vážne bezprávie." Dúfame, že tento rozsudok klientovi pomôže a získame pre neho ochranu! Prajeme Vám úspešný týždeň a tu je odporúčané čítanie: Zverejnili sme návod pre osoby, ktoré majú partnera rovnakého pohlavia, ktorý nie je občanom Európskej únie a chceli by spoločne žiť v EÚ. Prečítajte si ho a zdieľajte tu ECRE ponúklo priestor vo svojom týždňovom bulletine pre dva články týkajúce sa kriminalizácie pomoci v Stredomorí, čítajte viac tu a nezabudnite prísť na našu diskusiu s rovnakou témou 10.10. na Baštovú 5. Portál Refugees Deeply odporúčame často, tentoraz sa venuje téme venezuelských utečencov. Zaujímavý článok nájdete tu.
07.09.2018
Komunálne voľby sa blížia, príďte sa dozvedieť viac!
15.08.2018
Amnesty International, Liga za ľudské práva a Medzinárodné partnerstvo pre ľudské práva včera zaslali slovenskému ministerstvu zahraničných vecí list, v ktorom opisujeme, prečo si myslíme, že Aslan Jandiev bol vydaním na trestné stíhanie do Ruska vystavený riziku mučenia a zlého zaobchádzania a prečo nesúhlasíme s jeho vydaním. Zároveň sme listom vyzvali Slovensko, aby aktívne preverilo podmienky, v ktorých sa aktuálne Aslan Jandiev nachádza, to či sú dodržiavané záruky poskytnuté Ruskou federáciou a tiež aby do tohto procesu monitorovania podmienok zahrnula aj mimovládne organizácie. Viac informácií nájdete v priloženom liste v anglickom jazyku tu. Viac informácií o prípade nájdete tu.